Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Maďarské národnostné školstvo 253 dá počítať s miernym zvýšením. Zo štatistických údajov vyplýva aj to, že v oblasti univerzitného vzdelávania, ale aj v ekonomických odboroch sa trh postupne nasycuje a spoločnosť si začína uvedomovať potrebu zmeny. V minulom desaťročí vytvárali univerzity svoju ponuku skôr podlá záujmu študentov, a nie podlá spoločenských, hospodárskych a trhových potrieb. V prípade poslucháčov maďarskej národnosti sa jej vnútorná skladba vyvíjala značne rozdielne. Roku 1990 tvorili poslucháči študujúci technické smery 32,43 % všetkých poslucháčov maďarskej národnosti, čo bolo o 5,12 % menej ako celoštátny pomer. V prípade maďarských poslucháčov však nenasledoval pokles charakteristický pre SR ako celok, vďaka čomu sa ich podiel na počte všetkých poslucháčov maďarskej národnosti do roku 1998 zvýšil na 35,19 %, čo je o 4,39 % viac ako celoštátny ukazovateľ. O príčinách tohto javu sme hovorili už skôr. K prudkému poklesu podielu študentov technických smerov maďarskej národnosti došlo až v nasledujúcich piatich rokoch: roku 2002 tvorili už len 25,07 % študentov maďarskej národnosti. Približne na tejto úrovni sa dá očakávať ustálenie ich počtu. Medzi poslucháčmi maďarskej národnosti bolo percentuálne zastúpenie poslucháčov ekonomických odborov vždy nižšie ako tomu bolo v celoštátnom meradle. Zvýšil sa aj rozdiel v ich percentuálnom zastúpení z 3,45 % v roku 1990 na 5,86 % v roku 2002 (tabuľka 32). Je zrejmé, že študenti maďarskej národnosti študujúci technické, ekonomické a poľnohospodárske odbory prispievajú k počtu všetkých maďarských poslucháčov v menšom pomere, ako by to bolo žiaduce v porovnaní s celoštátnymi ukazovatehni. 3.4.3. Rozdelenie poslucháčov podľa miest, univerzít a fakúlt V záujme ďalšieho rozvoja vysokoškolského vzdelávania občanov maďarskej národnosti je žiaduce, aby sme mali jasný prehľad aj o tom, na ktorých univerzitách, na ktorých fakultách študuje najviac maďarských poslucháčov, keďže takto môžeme identifikovať aj rozvojové možnosti a podmienky vysokoškolského vzdelávania v maďarskom jazyku. V období 1990 - 2002 študuje približne 94 % poslucháčov maďarskej národnosti v mestách, ktoré sa nachádzajú blízko území obývaných Maďarmi (Bratislava, Nitra, Košice) (tabuľka 33).V týchto troch mestách možno študovať prakticky všetky študijné odbory. Počas ostatných 13 rokov však nastali niektoré zmeny, ktoré sú z hľadiska maďarskej menšiny významné. Po roku 1990 došlo k najväčšiemu nárastu študentov v Nitre, kde sa počet študentov do roku 2002 zvýšil zo 662 na 1 447, teda o 785, čo predstavuje nárast o 118,58 %. Za Nitrou výrazne zaostáva Bratislava so 471 poslucháčmi (30,01 percentný nárast), potom nasledujú Košice, ktoré zaznamenali nárast o 232 študentov maďarskej národnosti, čo je nárast o 57,28 %. Je známe, že okrem Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (odbor maďarský jazyk a literatúra) poskytovala v danom období vysokoškolské vzdelávanie v maďarskom jazyku len Univerzita Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre. Štúdium v Nitre sa tak pre mládež maďarskej národnosti stalo príťažlivým. Počet maďarských poslucháčov v Nitre sa menil v závislosti od mocenských opatrení, ktoré mali bud pozitívny, alebo negatívny dopad na vzdelávanie v maďarskom jazyku. Tým sa dá vysvetliť aj nárast počtu poslucháčov na Univerzite Konštantína Filozofa do roku 1995. V nasledujúcom trojročnom období sa na Filozofickej i Pedagogickej fakulte UKF zrušila príprava učiteľov pre školy s vyučovacím jazykom maďarským, v dôsledku čoho sa zvyšovanie počtu poslucháčov zastavilo, dokonca sa znížilo, a to napriek tomu, že v rovnakom období plynulé rástol počet poslucháčov maďarskej národnosti takmer na každej univerzite, v každom univerzitnom meste. V období po zmene rektora roku 1999 sa prístup vedenia zásadným spôsobom zmenil, výsledkom čoho bolo opätovný, rýchly nárast
