Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
240 Béla László Tabulka 25 Údaje o hustote siete stredných odborných učilíšť80 Rok Počet obyvateľov pripadajúcich na jedno stredné odborné učilište SR slovenskej národnosti maďarskej národnosti požadujúci prípravu v maďarskom jaz. VJS VJS+ZM VJM VJM+ZM VJM+ZM 1991 16 638 15 638 14 532 94 549 20 261 15 128 2001 14 384 13 573 12 643 57 836 15 309 11 987 VJS - s vyučovacím jazykom slovenským, VJM - s vyučovacím jazykom maďarským, VJS+ZM - s vyučovacím jazykom slovenským + s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským, VJM+ZM - s vyučovacím jazykom maďarským + s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským borné vzdelávanie požaduje roku 1991 najviac 76,30 % obyvateľov maďarskej národnosti a roku 2001 najviac 78,30 %, tak na jedno stredné odborné učilište poskytujúce úplné alebo čiastočné vzdelávanie v maďarskom jazyku pripadá roku 1991 15 128 obyvateľov a roku 2001 11 987 obyvateľov maďarskej národnosti. Uvedené percentuálne podiely sme určili tak, že sme ich stotožnili s percentuálnym podielom tých žiakov základných škôl maďarskej národnosti, ktorí navštevovali maďarskú základnú školu (tabuľka 18). To však možno chápať tak, že z pohľadu občanov požadujúcich vzdelávanie v maďarskom jazyku je dostupnosť stredného odborného učilišťa v materinskom jazyku priaznivejšia ako všeobecne v prípade obyvateľov Slovenska. Hustotu, dostupnosť stredných odborných učilíšť sme doteraz skúmali v prorovnaní s počtom obyvateľov. Ak však budeme vychádzať z počtu škôl a z ich zmien, tak sa v rokoch 1991 až 2001 zlepšila dostupnosť stredných odborných učilíšť na Slovensku o 17,98 %, totiž v takomto pomere sa zvýšil počet škôl. V prípade škôl poskytujúcich vzdelávanie v maďarskom jazyku bol tento rast 21,43 percentný, čo tiež poukazuje na to, že v prípade maďarskej menšiny je prechod zo stredných odborných učilíšť na gymnáziá a stredné odborné školy, ktoré poskytujú lepšie možnosti ďalšieho vzdelávania, pomalší ako v celoštátnom meradle. Z doteraz povedaného vyplýva, že hustota škôl poskytujúcich aj maďarské vzdelávanie je vo všeobecnosti vyhovujúca. Avšak na základe týchto údajov ešte nedokážeme detailne posúdiť, aké je geografické rozloženie škôl na územiach so zmiešaným obyvateľstvom, aká je dopravná dostupnosť týchto škôl. V tomto prípade by bol napríklad užitočnou informáciou údaj o tom, koľko žiakov býva (koľkí sú odkázaní na bývanie) na internáte. Mohla by to byť téma ďalších sociologických výskumov. B) Zo štatistických ukazovateľov charakterizujúcich vnútornú štruktúru stredných odborných učilíšť si teraz zoberieme pod drobnohľad údaje o počte tried a žiakov na jednej škole, resp. v jednej triede. Roku 1991 bolo na jednom strednom odbornom učilišti na Slovensku priemerne 18,46 triedy, tento ukazovateľ sa do roku 2001 výrazne znížil - na 11,97 triedy. V prípade tried, v ktorých sa vyučuje aj v maďarskom jazyku, je tento pokles podstatne menší (tabuľka 26). Zároveň je situácia aj tu podobná dvom predchádzajúci typom škôl z toho pohľadu, že na jednej škole je oveľa menej maďarských tried ako predstavuje celoslovenský priemer. Na celoštátnej úrovni sa za spomínaných desať rokov počet žiakov významne znížil, a to o viac ako 36 %, v maďarskom vzdelávaní bol tento pokles o niečo miernejší. Tieto javy nepriaznivo ovplyvnili odbornú ponuku stredných odborných učilíšť, ich úroveň a v neposlednom rade aj hospodárnosť ich prevádzkovania. Z tohto hľadiska je maďarské vzdelávanie v celoštátnom pomere ešte v nevýhodnejšej situácii, príčiny čoho sú podob-
