Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
238 Béla László zmien ukazuje vývoj počtu tried: v celoštátnom meradle sa do roku 2002 zvýšil iba o 7,03 %, avšak počet maďarských tried sa, naopak, znížil, a to až o 8,54 %. Pred uvedením podrobných údajov o zmenách v počte žiakov maďarskej národnosti treba brať do úvahy pokles, ktorý nastal v percentuálnom podiele vekovej skupiny týchto žiakov, predstavujúcom 1,39 % (z 9,63 % na 8,24 %), resp. pokles počtu mladistvých maďarskej národnosti patriacich do vekovej skupiny 15 - 19-ročných stredoškolákov, ktorý v rokoch 1990 - 2002 predstavoval 13,12 % (42 340 - 36 784 = 5 556). V celoštátnom meradle zníženie predstavuje len 3 890 osôb, čiže 0,88 %. Ak vo svetle týchto údajov zisťujeme, kolko žiakov maďarskej národnosti by malo navštevovať strednú odbornú školu, tak v danom období môžeme registrovať schodok 1 518 žiakov, čo zodpovedá 18,10 percentnému úbytku. Na Slovensku sa v rokoch 1990 - 2002 znížil počet žiakov navštevujúcich stredné odborné školy o 3 729 osôb, teda o 4,28 %. Zníženie počtu žiakov maďarskej národnosti o 1 036 osôb predstavuje už podstatne vyšší, 14,59 percentný relatívny úbytok. Za ostatných 13 rokov došlo teda podlá vyššie uvedených podrobných údajov v oblasti stredného odborného školstva s vyučovacím jazykom maďarským k pomerne značnému úbytku žiakov, veď ich počet sa znížil o 22,05 % (o 1 044 osôb). Úbytok počtu žiakov maďarskej národnosti navštevujúcich školy s vyučovacím jazykom maďarským je takmer zhodný (22,57 %, 1 066 žiakov). Počet žiakov maďarskej národnosti navštevujúcich slovenské školy však vzrástol o 30 osôb, teda o 1,26 %. Tieto závery môžeme potvrdiť aj analýzou tzv. deficitu. Z podielu žiakov maďarskej národnosti zo všetkých mladistvých Slovenskej republiky, predstavujúcich vekovú skupinu 15 - 19-ročných sa dá vypočítať, kolko žiakov maďarskej národnosti by malo navštevovať stredné odborné školy. Deficit v tomto smere sa od začiatku deväťdesiatych rokov do roku 1993 vyšplhal z 18,11 % až na 37,38 percentné maximum. Ďalšie prehlbovanie tohto deficitu by bolo vyvolalo podstatné zníženie vzdelanostnej úrovne mládeže maďarskej národnosti. Tento schodok sa totiž neprejavil vo výraznejšom náraste študentov na gymnáziách, ani v stredných odborných učilištiach. Pozitívnym javom je to, že deficit študentov maďarskej národnosti na stredných odborných školách sa z 18,11 % roku 1990 postupne - i keď so značnými medziročnými výkyvmi - zredukoval na 12,26 % (804 osôb) roku 2002. Jedine túto vývojovú tendenciu skúmaného obdobia možno označiť za pozitívum, ktoré sa dá podoprieť aj štatistickými údajmi. D) Sumarizujúc doterajšie analýzy môžeme konštatovať nasledovné: tak ako maďarské stredoškolské odborné vzdelávanie v maďarskom jazyku, aj odborné vzdelávanie žiakov maďarskej národnosti vela stratilo zo svojich pozícií dosiahnutých v osemdesiatych rokoch, a to v absolútnom vyjadrení i v relatívnom porovnaní. Čo môže byť príčinou tohto javu? Už začiatkom sedemdesiatych rokov sa zreteľne vykryštalizovali tie problémy, ktoré je nutné riešiť v záujme zvýšenia odborného vzdelávania občanov maďarskej národnosti. Kapacita maďarských stredných odborných škôl bola okrem poľnohospodárskych škôl veľmi malá. Obzvlášť nástojčivo vyvstávala potreba dynamickejšieho rozvoja vzdelávania v chemických, potravinárskych a textilných profesiách. Zriadenie odborných škôl s vyučovacím jazykom maďarským je odôvodnené všade tam, kde je dostatok žiakov a učiteľov schopných vyučovať po maďarsky. Dôležité je ešte spomenúť, že od roku 1948 neboli na Slovensku zriadené ani stredné knihovnícke školy, ani konzervatóriá s vyučovacím jazykom maďarským. V štátnej sieti maďarských stredných odborných škôl nenastali do roku 1996 už prakticky žiadne zmeny, veď v tomto roku fungovalo 5 samostatných štátnych stredných odborných škôl s vyučovacím jazykom maďarským a 19 štátnych škôl pod zmiešaným riaditeľstvom. Spomedzi štátnych stredných
