Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

Béla László: Madarské národnostné školstvo

Maďarské národnostné školstvo 235 Tabulka 22 Údaje o hustote siete stredných odborných škôl76 Rok Počet obyvateľov pripadajúcich na jednu strednú odbornú školu SR slovenskej národnosti maďarskej národnosti požadujúci prípravu v maďarskom jaz. VJS VJS+ZM VJM VJM+ZM VJM+ZM 1991 19 249 18 150 16 863 94 549 22 692 16 944 2001 15 869 14 697 13 984 57 836 20 821 16 303 VJS - s vyučovacím jazykom slovenským, VJM - s vyučovacím jazykom maďarským, VJS+ZM - s vyučovacím jazy­kom slovenským + so zmiešaným vyučovacím jazykom, VJM+ZM - s vyučovacím jazykom maďarským + so zmie­šaným vyučovacím jazykom kladáme, že počet takýchto obyvateľov tvoril v roku 1991 maximálne 74,68 % a roku 2001 78,3 % obyvateľov maďarskej národnosti (tabuľka 18), tak sa údaj o hustote stredných odborných škôl s vyučovacím jazykom maďarským v porovnaní s počtom obyvateľ­stva výrazne priblíži k celoštátnym ukazova­teľom (tabuľka 22). Ak hustotu stredných odborných škôl nebudeme skúmať z hľadiska počtu obyvate­ľov, ale z hľadiska hustoty ich teritoriálneho rozloženia, tak môžeme skonštatovať, že za desaťročné obdobie 1991 až 2001 sa dostup­nosť stredných odborných škôl na Slovensku zlepšila o 23,72 %. V sieti maďarských stred­ných odborných škôl však za toto obdobie nenastal žiadny posun (tabulka 23). Po porovnaní týchto údajov môžeme kon­štatovať, že z pohľadu študentov maďarskej národnosti, ale aj študentov navštevujúcich maďarské školy je dostupnosť stredných odborných škôl vzhľadom na súčasný celoslo­venský priemer horšia. Nie je to však nepriaz­nivá situácia takého rozmeru, že by v nej bolo treba hľadať najpálčivejšie problémy maďarského stredoškolského vzdelávania. Oveľa podstatnejšia je nedostatočná pestrosť ponuky stredoškolských odborných špeciali­zácií, odborov, ktoré sa dajú študovať v maďarskom jazyku, ako aj ich obrovský úpadok za posledných 13 rokov. Toto konšta­tovanie je platné - možno okrem Dunajskej Stredy, Komárna a bezprostredného okolia týchto miest — na celé maďarské stredoškol­ské odborné vzdelávanie v krajine. Môžeme to demonštrovať údajmi z jedného typického okresu, okresu Nové Zámky. V 9 stredných odborných školách okresu (Nové Zámky 4, Štúrovo 2, Šurany 2, Dvory nad Zitavou 1) sa vyučovalo 17 rozličných odborov po sloven­sky a len 7 z nich aj po maďarsky. B) Podľa kvantitatívnych ukazovateľov vzťahujúcich sa na jednotlivé typy odborných škôl mala jedna takáto škola na Slovensku roku 1991 v priemere 11,23 tried, rovnaká škola poskytujúca vzdelávanie v maďarskom jazyku však mala len 6,72 tried. Takisto je podstatne nižší ukazovateľ priemerného počtu (188) študentov navštevujúcich odbornú školu poskytujúcu vzdelávanie v maďarskom jazy­ku, ako je celoštátny priemer, ktorý je 347,43 študentov. Hodnoty týchto ukazovateľov do roku 2001 podstatne klesli, čiže z hľadiska počtu tried a žiakov sa odborné školy zmen­šili, pričom zmeny v strednom odbornom vzdelávaní v celoštátnom meradle i v maďar­ských školách sú v podstate na rovnakej úrovni (tabuľka 24). Aj priemerný počet žiakov v jednej triede sa za spomínaných desať rokov znížil a miera tohto poklesu v triedach s vyučovacím jazy­kom maďarským sa podstatne nelíši od celo­štátnych údajov. Zmeny a vývinové tendencie týkajúce sa škôl a tried sú v podstate zhodné s tým, čo sme konštatovali v súvislosti s gymnáziami. C) V rokoch 1990 a 2002 môžeme v oblas­ti odborného vzdelávania identifikovať veľmi

Next

/
Thumbnails
Contents