Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Béla László: Madarské národnostné školstvo
Maďarské národnostné školstvo 235 Tabulka 22 Údaje o hustote siete stredných odborných škôl76 Rok Počet obyvateľov pripadajúcich na jednu strednú odbornú školu SR slovenskej národnosti maďarskej národnosti požadujúci prípravu v maďarskom jaz. VJS VJS+ZM VJM VJM+ZM VJM+ZM 1991 19 249 18 150 16 863 94 549 22 692 16 944 2001 15 869 14 697 13 984 57 836 20 821 16 303 VJS - s vyučovacím jazykom slovenským, VJM - s vyučovacím jazykom maďarským, VJS+ZM - s vyučovacím jazykom slovenským + so zmiešaným vyučovacím jazykom, VJM+ZM - s vyučovacím jazykom maďarským + so zmiešaným vyučovacím jazykom kladáme, že počet takýchto obyvateľov tvoril v roku 1991 maximálne 74,68 % a roku 2001 78,3 % obyvateľov maďarskej národnosti (tabuľka 18), tak sa údaj o hustote stredných odborných škôl s vyučovacím jazykom maďarským v porovnaní s počtom obyvateľstva výrazne priblíži k celoštátnym ukazovateľom (tabuľka 22). Ak hustotu stredných odborných škôl nebudeme skúmať z hľadiska počtu obyvateľov, ale z hľadiska hustoty ich teritoriálneho rozloženia, tak môžeme skonštatovať, že za desaťročné obdobie 1991 až 2001 sa dostupnosť stredných odborných škôl na Slovensku zlepšila o 23,72 %. V sieti maďarských stredných odborných škôl však za toto obdobie nenastal žiadny posun (tabulka 23). Po porovnaní týchto údajov môžeme konštatovať, že z pohľadu študentov maďarskej národnosti, ale aj študentov navštevujúcich maďarské školy je dostupnosť stredných odborných škôl vzhľadom na súčasný celoslovenský priemer horšia. Nie je to však nepriaznivá situácia takého rozmeru, že by v nej bolo treba hľadať najpálčivejšie problémy maďarského stredoškolského vzdelávania. Oveľa podstatnejšia je nedostatočná pestrosť ponuky stredoškolských odborných špecializácií, odborov, ktoré sa dajú študovať v maďarskom jazyku, ako aj ich obrovský úpadok za posledných 13 rokov. Toto konštatovanie je platné - možno okrem Dunajskej Stredy, Komárna a bezprostredného okolia týchto miest — na celé maďarské stredoškolské odborné vzdelávanie v krajine. Môžeme to demonštrovať údajmi z jedného typického okresu, okresu Nové Zámky. V 9 stredných odborných školách okresu (Nové Zámky 4, Štúrovo 2, Šurany 2, Dvory nad Zitavou 1) sa vyučovalo 17 rozličných odborov po slovensky a len 7 z nich aj po maďarsky. B) Podľa kvantitatívnych ukazovateľov vzťahujúcich sa na jednotlivé typy odborných škôl mala jedna takáto škola na Slovensku roku 1991 v priemere 11,23 tried, rovnaká škola poskytujúca vzdelávanie v maďarskom jazyku však mala len 6,72 tried. Takisto je podstatne nižší ukazovateľ priemerného počtu (188) študentov navštevujúcich odbornú školu poskytujúcu vzdelávanie v maďarskom jazyku, ako je celoštátny priemer, ktorý je 347,43 študentov. Hodnoty týchto ukazovateľov do roku 2001 podstatne klesli, čiže z hľadiska počtu tried a žiakov sa odborné školy zmenšili, pričom zmeny v strednom odbornom vzdelávaní v celoštátnom meradle i v maďarských školách sú v podstate na rovnakej úrovni (tabuľka 24). Aj priemerný počet žiakov v jednej triede sa za spomínaných desať rokov znížil a miera tohto poklesu v triedach s vyučovacím jazykom maďarským sa podstatne nelíši od celoštátnych údajov. Zmeny a vývinové tendencie týkajúce sa škôl a tried sú v podstate zhodné s tým, čo sme konštatovali v súvislosti s gymnáziami. C) V rokoch 1990 a 2002 môžeme v oblasti odborného vzdelávania identifikovať veľmi