Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

Béla László: Madarské národnostné školstvo

Maďarské národnostné školstvo 225 Tabulka 17 Kvantitatívne ukazovatele základných škôl“ Rok Na jednej škole V jednej triede počet tried počet žiakov počet žiakov slov.s vyuč. jaz. maď. slov.maď. slov. maď. 1991 11,98 8,67 296,5 163,98 24,75 20,92 2001 11,86 7,16 260,45 137,68 21,96 19,22 2002 11,65 7,08 151,40 132,92 21,58 18,81 charakteristická pre južné Slovensko sú fakto­ry, ktoré nepôsobia motivačne na vzdelávanie, nepovzbudzujú k učeniu. Z pohľadu motivač­ných impulzov k učeniu sa maďarské školy - kvôli neustále sa zväčšujúcej sociálnej hetero­genite a rôznorodej skladbe žiakov v triedach - dostávajú už teraz vo viacerých regiónoch do nevýhodnej situácie. K tomu sa pridružuje aj podstatne nižší počet žiakov pripadajúcich na jednu maďarskú školu ako je celoštátny priemer a z toho vyplývajúci nižší počet tried: v maďarských školách je menej súbežných tried. Tieto údaje poukazujú aj na to, že vzras­tá počet malých maďarských základných škôl, pričom ich prevádzkovanie sa stáva ohroze­ným. Prijatím zákona č. 596/2003 sa začala druhá etapa reformy školstva. Z hľadiska základných škôl niektoré úlohy štátu prebera­jú miestne samosprávy, ktoré môžu zriaďovať i rušiť základné školy. Mnohí v tomto vidia šancu zachovania malých škôl na územiach so zmiešaným obyvateľstvom. Je badateľné, že prevádzka malých škôl nie je len otázkou vôle miestnej samosprávy: čoraz častejšie sa vyná­ra otázka hospodárnosti ako funkcie schop­nosti poskytnúť kvalitné, konkurencieschopné vzdelanie. K tomu sa pridružujú osobité prob­lémy území so zmiešaným obyvateľstvom, ked v mnohých obciach, kde celkový počet žiakov vystačí sotva na jednu triedu, by bolo treba prevádzkovať maďarskú aj slovenskú školu. Postupné znižovanie prísunu štátnych a iných podporných zdrojov skôr či neskôr prinúti prevádzkujúce samosprávy k hospo­dárnejšiemu využívaniu materiálnych pros­triedkov. Otázkou je, či budú tieto obce núte­né pasovať sa s problémami osamotene, alebo si maďarská menšina vybuduje stabilnú a kva­litnú školskú sieť na základe odborne prepra­covaných regionálnych či celoštátnych kon­cepcií. C) Ako tretiu tému preskúmame vertikál­ne i horizontálne zmeny a tendencie v základ­nom školstve charakteristické pre obdobie po zmene režimu (tabuľka 18). Predchádzajúce štatistické údaje už predznamenali niektoré závery, ktoré teraz rozoberieme podrobnejšie. Z pohľadu celkového počtu škôl na Slovensku sa napriek neustálemu, výraznému poklesu počtu žiakov (118 044) za posledných 13 rokov, počet základných škôl takmer nezme­nil. Táto skutočnosť pravdepodobne predzna­menáva ďalšiu vlnu integrácie základných škôl, keďže disponibilné prostriedky neposta­čujú na primerané financovanie škôl, ani na investičný rozvoj potrebný k zvyšovaniu úrovne výuky. Školy s vyučovacím jazykom maďarským, resp. školy prevádzkujúce aj maďarské triedy tvoria 12,35 % základných škôl na Slovensku (čiže ich podiel v celoštát­nom meradle ešte trochu vzrástol). Počet žia­kov základných škôl na Slovensku sa v obdo­bí medzi rokmi 1990 a 2002 znížil o 16,39 %, počet tried však klesol len o 1,51 %. V porovnaní s tým bol v školách s vyučova­cím jazykom maďarským — okrem iného pre väčší pokles v rámci jednotlivých vekových skupín - pokles počtu žiakov v spomínanom období väčší, 18,71 percentný. Podobne, ako to bolo v prípade detí navštevujúcich materské škôlky, aj v prípade žiakov základných škôl sa ukazuje klesajúca

Next

/
Thumbnails
Contents