Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Gyurík: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku
Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Maďarov na Slovensku 191 ostatných cenzov o 7 - 10 % vyšší ako podiel osôb hlásiacich sa k maďarskej národnosti. Údaje z roku 1970 sú odrazom etnickej atmosféry charakteristickej pre „obdobie normalizácie“, ktoré vystriedalo reformné obdobie roku 1968. Tieto údaje svedčia o obmedzovaní právnych, inštitucionálnych podmienok života menšín. Údaje z roku 1991 dokresľujú etnické vzťahy obdobia po zmene režimu v novembri 1989, obdobia, ktoré bolo hektické, ale zároveň plné pozitívnych očakávaní. Údaje z roku 2001 nesú v sebe pečať dôsledkov protimaďarských opatrení a nálad dlhej éry vládnutia Vladimíra Mečiara. Odchýlka medzi dvoma sledovanými premennými, príslušnosťou k národnosti a k materinskému jazyku bola spomedzi troch cenzov najmenšia roku 1991 - 7,2 %, roku 2001 zas najvyššia - 10,1 %. Môžeme tým vysvetliť značný rozdiel v úbytku maďarského obyvateľstva v porovnaní oboch ukazovateľov. Pokiaľ na úrovni údajov sčítania obyvateľov v členení podľa národnosti sa počet maďarského obyvateľstva na Slovensku znížil o 46 768 osôb, podľa ukazovateľa materinského jazyka zníženie predstavovalo „len“ 35 292 osôb. Ak teda skúmame vývoj počtu príslušníkov maďarského národnostného spoločenstva podľa kategórie materinského jazyka, tak sa úbytok maďarského obyvateľstva javí o 11 476 osôb menší. Na základe týchto skutočností môžeme predpokladať, že počet príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku (podľa kritéria materinského jazyka) kulminoval v osemdesiatych rokoch a v čase sčítania ľudu roku 1991 už mierne klesal. Zisk z disimilácie, ktorá sa prejavila po zmene režimu roku 1989 v prospech maďarského obyvateľstva, sa prejavil roku 1991 v skromnom náraste jeho počtu. Môžeme teda uzavrieť, že počas „dlhých” a aj z hľadiska národnostnej politiky dynamických deväťdesiatych rokov minulého storočia sa zrýchlené tempo ubúdania maďarského obyvateľstva stalo viditeľnejším, výraznejšie artikulovaným, prejavujúcim sa mohutnejšie, akým bolo v skutočnosti. Tabulka 13 Rozdiely v ukazovateli národnosti a materinského jazyka u Maďarov na Slovensku (1970, 1991, 2001) Rok Materinský jazyk NárodnosťMaterinský jazyk/národnosť (v %) 1970 600 249 552 006 108,7 1991 608 221 567 296 107,2 2001 572 929 520 528 110,1 Úbytok maďarského obyvateľstva medzi dvoma ostatnými sčítaniami ľudu o približne 11,5 tisíc osôb, vykázaný pri porovnaní zisťovania podľa materinského jazyka a národnosti, možno pripočítať na vrub vonkajších podmienok, posilňujúcich asimilačné tlaky. Vzhľadom na osobitosti menšinovej politiky deväťdesiatych rokov sa tento úbytok ukazuje temer výlučne v zmene identity smerom od maďarskej k slovenskej národnosti. Príčiny a veľkosť úbytku počtu maďarského obyvateľstva na Slovensku ukazuje nasledovná tabuľka: Tabulka č. 14 Podiel niektorých faktorov na znižovaní počtu osôb maďarskej národnosti na Slovensku, 1991 -2001 (odhad) Ukazovatele % Prirodzený úbytok 4,3 Zmena národnosti (relácia maďarská/slovenská) 65,9 Z toho v dôsledku menšinovej politiky štátu 24,5 Zmena národnosti (relácia mad’arská/rómska) 12,8 Skrytá migrácia 7,4 Podiel osôb maďarskej národnosti z počtu „Neznámi“ 9,6 Spolu 100,0 14. ZHRNUTIE Najväčší podiel na ubúdaní maďarského obyvateľstva na Slovensku majú asimilačné procesy, resp. vonkajšie činitele, ktoré ju ovplyvňu-
