Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Kálmán Petőcz: Úvod k Slovenskému Vydaniu
Úvod k slovenskému vydaniu 17 mu vývoju, ktorým Slovenská republika prešla od novembra 1989 do dnešných dní, v oblasti menšinovej politiky a vnímania charakteru štátu stále pretrváva medzi politickou i intelektuálnou elitou slovenskej väčšiny a maďarskej menšiny spor o interpretáciu niektorých klúčových otázok. Jadrom sporu je nesúlad v chápaní podstaty občianskeho princípu budovania a spravovania štátu. Ak sa presunieme do roviny ústavy SR a Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín, čo sú nesporne dokumenty záväzného charakteru, musíme sa pristaviť pri dvoch ustanoveniach. Jedno z nich hovorí o tom, že príslušníci národnostných menšín majú právo „vyjadriť, zachovať a rozvíjať svoju identitu“ (Preambula Rámcového dohovoru, v čl. 34 ústavy SR sa nachádza formulácia „majú právo na komplexný rozvoj“). Druhým princípom je právo národnostných menšín na „efektívnu účasť na riadení vecí, ktoré sa ich týkajú“ (čl. 15 Rámcového dohovoru, čl. 34 bod 2c) ústavy SR). Ak má slovenská politická a intelektuálna elita úprimný záujem na rešpektovaní uvedených princípov, mala by si velmi otvorene položiť niekoľko otázok: Poskytuje náš štát na úrovní legislatívnych opatrení a inštitucionálnych mechanizmov skutočne dostatok záruk k zachovaniu a rozvíjaniu identity príslušníkov menšín v dlhodobej perspektíve? Majú menšiny naozaj možnosť efektívne sa zúčastňovať riadenia vecí, ktoré sa ich týkajú? Naozaj nie je ani kúsoček pravdy na tom, že sme akosi apriórne zaujatí voči akejkoľvek požiadavke, ktorú predloží maďarská menšina? Prejavujeme naozaj dostatok empatie voči cíteniu a mysleniu druhých? Politická a sociálna elita maďarskej menšiny by si zas mala položiť napríklad takéto otázky: Spravili sme skutočne všetko preto, aby sme Slovákov presvedčili o úprimnosti našich záujmov? Boli sme dostatočne iniciatívni v snahe zrozumiteľne vysvetliť slovenskej verejnosti svoje túžby, potreby a ciele? Spravili sme všetko pre to, aby väčšina pochopila, že spokojnosť príslušníkov menšín je aj v jej záujme, pretože štát je stabilnejší o to viac, o čo viac ho považujú za svoju vlasť a domov všetci jej občania? Vecná diskusia o týchto aspektoch vzťahu medzi väčšinou a menšinou temer neexistuje - a to ani v politickej, ani v odbornej rovine. Politická a intelektuálna elita väčšiny spravidla nekriticky preberá - bez hlbšej analýzy skutočného stavu a jeho porovnania s najlepšími príkladmi zo zahraničia - tézu o „nadštandardných právach menšín“, apriórne odmieta debatu o niektorých citlivých otázkach postavenia maďarskej menšiny (Benešove dekréty, rozhodovanie o veciach, ktoré sa týkajú menšiny, samosprávne modely atd.) a odmieta akékoľvek ďalšie rozširovanie, či zdokonaľovanie menšinových práv. Politická a intelektuálna elita maďarskej menšiny sa v tejto situácii často dostáva do bludného kruhu, používa rozdielnu rétoriku doma a v Maďarsku, pri absencii dostatočných vonkajších (legislatívnych, inštitucionálnych) mechanizmov a záruk rozvoja menšinovej identity sa uzatvára do seba, politici preceňujú svoju vlastnú rolu a snažia sa priamo ovplyvňovať všetky sféry života maďarskej komunity na Slovensku. Základom riešenia by malo byť naštartovanie reálneho dialógu, v ktorom dôležitú úlohu hrá budovanie a posilňovanie vzájomnej dôvery, avšak takýto dialóg sa nemôže vyhýbať citlivým témam. Zodpovednosť demokraticky zmýšľajúcich intelektuálov na oboch stranách je v tom, aby citlivé témy nezamietli pod koberec, práve naopak, aby ich vybrali z rúk nacionalistov a populistov, ktorí ich zneužívajú na svoje zištné ciele. Na záver považujeme za vhodné slovenskému čitateľovi trochu priblížiť Fórum inštitút pre výskum menšín, vydavateľa predloženej publikácie. Inštitút vznikol roku 1996, najprv pod názvom Fórum spoločenskovedný ústav. Jeho cieľom je systematický výskum problematiky menšín na Slovensku od vzniku Československej republiky dodnes, a to z historického, sociologického, politologického a etnologického hľadiska ako aj z hľadiska ich vzťahov
