Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Gyurík: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku
178 László Gyurgyík celoslovenský index rozvodovosti. V osemdesiatych rokoch však hodnoty tohto ukazovateľa v prostredí maďarskej menšiny prevýšili celoslovenské hodnoty. Keďže tempo starnutia maďarského obyvateľstva je vyššie, s čím zároveň klesá aj podiel ročníkov vstupujúcich do sobášneho veku, je pravdepodobné, že v deväťdesiatych rokoch mohol byť medzi maďarským obyvateľstvom počet rozvodov na 100 uzavretých manželstiev vyšší ako boli celoslovenské hodnoty (graf 4). 10. VÝVOJ PÔRODNOSTI A ÚMRTNOSTI Plodnosť obyvateľstva maďarskej národnosti je podľa štatistík sčítania ľudu a demografických štatistík o niečo nižšia ako celoslovenský priemer. (Cesko-)slovenská demografická štatistika zaznamenávala národnosť novorodencov podľa národnosti matky, resp. podľa dohody rodičov.21 Vývoj pôrodnosti predurčuje vývoj počtu obyvateľstva na dlhé obdobie. Úmrtnosť sa, naopak, za kratšiu dobu výraznejšie nemení (odhliadnuc od strát, ktoré môžu spôsobiť vojny či prírodné katastrofý), preto ovplyvňuje vývoj počtu obyvateľstva len v menšej miere. Počet každoročne narodených detí na Slovensku bol v ostatných desaťročiach veľmi premenlivý. (Od roku 1950 do dnešných dní dosiahol dva krát maximum - roku 1952 a roku 1979, odvtedy sa pôrodnosť na Slovensku postupne znižuje.) V prvej polovici päťdesiatych rokov sa narodilo ročne takmer 100 tisíc detí (v dvoch rokoch tento počet dokonca prekročil 100 tisíc), v druhej polovici desaťročia pôrodnosť klesala, najnižší bod dosiahla pôrodnosť roku 1968 (76 tisíc detí), v sedemdesiatych rokoch sa počet živo narodených detí opäť zvýšil. Roku 1978 — 1979 dosiahla pôrodnosť maximum (100 tisíc narodení). Odvtedy pôrodnosť klesá. Roku 1989 počet narodených detí sotva presiahol 80 tisíc, po zmene režimu roku 1989 možno pozorovať nevídanú mieru poklesu pôrodnosti: roku 1994 pôrodnosť klesla pod 70 tisíc, roku 1997 pod 60 tisíc a roku 2002 sotva prekročila počet 52 tisíc narodených detí. U detí, ktoré majú zapísanú maďarskú národnosť, je možné - s určitým fázovým posunom - pozorovať podobné kolísanie. Počet maďarských novorodencov je na začiatku päťdesiatych rokov pomerne nízky: vysvetlenie možno nájsť v tom, že mnohé matky maďarského pôvodu sa hlásili k slovenskej národnosti. Neskôr, v priebehu dekády prekračuje počet novorodencov viackrát 10 tisíc a po najnižšom bode roku 1968 (7868 novorodencov)- v porovnaní s celoslovenským vývojom o 5 rokov skôr - dosahuje roku 1974 najvyššiu hodnotu (10 130 novorodencov). Od druhej polovice sedemdesiatych rokov počet maďarských novorodencov postupne klesá: roku 1981 počet narodených detí už nedosahuje ani 9 tisíc, roku 1988 ostáva pod hranicou 8 tisíc, roku 1991 pod hranicou 7 tisíc a roku 1994 dokonca pod hranicou 6 tisíc. Roku 1999 klesá počet maďarských narodených detí pod psychologickú hranicu 5 tisíc. Posledné údaje, ktoré sme mali k dispozícii, boli za rok 2000 — vtedy bolo v matrikách zapísaných 4498 novorodencov maďarskej národnosti. Plodnosť maďarského obyvateľstva môžeme porovnať s plodnosťou celkovej populácie Slovenska pomocou hrubej miery pôrodnosti (alebo hrubej miery živorodenosti), ktorá vyjadruje počet živo narodených detí na 1000 obyvateľov (danej národnosti). V rokoch 1961 až 1990 boli ukazovatele plodnosti maďarského obyvateľstva približne o 15 % nižšie ako celoslovenské hodnoty. Treba poznamenať aj to, že údaje o hrubej miere pôrodnosti v rokoch po sčítaní obyvateľov sú presnejšie ako v období pred nasledujúcim cenzom22 (graf 5). V osemdesiatych rokoch minulého storočia bola všeobecná hrubá miera plodnosti (pomer počtu všetkých narodených na 1000 žien v reprodukčnom veku [15 - 49 rokov]) u príslušníkov maďarskej menšiny o niečo priaznivejšia ako hrubá miera pôrodnosti, ale ešte aj tak je o 10 - 13 % nižšia ako celoslovenské ukazovatele.
