Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Gyurík: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku
174 László Gyurgyík 10 000 (z 368 416 na 378 700), čo v percentuálnom vyjadrení predstavovalo zvýšenie o 8 bodov. Zvýšil sa aj počet maďarských gréckokatolíkov (zo 6 764 na 8 086) a kalvínov — príslušníkov reformovanej kresťanskej cirkvi (zo 64 533 na 80 582), ako aj ich percentuálne zastúpenie (z 1,2 % na 1,6 %, resp. z 11,4 % na 15,5 %). Počet príslušníkov židovskej cirkvi hlásiacich sa k maďarskej národnosti sa zdvojnásobil (zo 122 na 240), ich celkový počet na Slovensku sa zvýšil viac ako 2,5-násobne. Aj počet Maďarov patriacich k iným, väčšinou menším cirkvám sa zvýšil o štvrtinu (zo 4 575 na 5 712). V rámci skupiny obyvateľov maďarskej národnosti sa však znížil počet evanjelikov (z 12 310 na 7963) a pravoslávnych (zo 135 na 86). (O poslednej menovanej málopočetnej náboženskej spoločnosti nemáme podrobnejšie informácie.) K poklesu evanjelikov maďarskej národnosti asi o jednu tretinu mohlo prispieť aj to, že nezanedbateľná časť maďarských evanjelikov žije roztrúsené, ich značná časť má už pomerne vysoký priemerný vek, vo viacerých obciach nie je zabezpečený evanjelický náboženský život v maďarskom jazyku a značná časť týchto veriacich (38 %) žije v menšinovú maďarských alebo diasporických obciach. Vývoj náboženského vyznania — podobne ako zmenu národnej identity — veľmi významným spôsobom ovplyvňujú charakteristiky sídelnej, územnej a regionálnej štruktúry danej komunity. Za stabilizované možno považovať nielen územné rozmiestnenie jednotlivých cirkví, ale aj osoby bez vyznania disponujú z hľadiska sídelnej štruktúry výrazne odlišnými charakteristickými znakmi. 8. NADVÄZNOSŤ DEMOGRAFICKEJ ŠTATISTIKY A SČÍTANIA OBYVATEĽOV O prirodzených a mechanických zmenách počtu obyvateľstva poskytuje hodnotné informácie a doplnkové údaje demografická štatistika. Demografická štatistika - na základe bilancovania prirodzeného a migračného pohybu obyvateľstva - umožňuje v období medzi dvomi sčítaniami obyvateľov každoročnú aktualizáciu štatistických údajov zistených pri ostatnom sčítaní. Význam demografických štatistických zisťovaní je však oveľa väčší: poskytujú reálnejší pohľad na dynamiku zmien, chýbajúcu v údajoch celoštátnych cenzov, organizovaných len každých desať rokov, na druhej strane, keďže vývoj počtu obyvateľov skúma inou metódou, poskytuje aj príležitosť na istú kontrolu údajov zistených pri sčítaní obyvateľov. Rast celkovej populácie zistený pri sčítaní obyvateľov - aspoň čo sa týka (československej praxe - sa s prijateľnou presnosíou zhoduje so skutočným prírastkom, t. j. súčtom prirodzeného prírastku (rozdielom medzi počtom narodení a úmrtí) a migračným saldom (rozdielom medzi počtom prisťahovaných a vysťahovaných na danom území). Podmienkou je, aby velkosť tzv. „skrytej migrácie“ neprekročila isté hodnoty.19 Vo vzťahu k celkovej populácii vedú údaje zo sčítania obyvateľov a metodiky migračného salda — odhliadnuc predovšetkým od nepresností spôsobených skrytou migráciou - približne k rovnakým výsledkom. Pri skúmaní zloženia obyvateľstva podľa národnosti poskytujú tieto dve metodiky rozdielne výsledky, veď migračné údaje nezachytávajú, ani nemôžu zachytiť procesy asimilácie, zmeny národnosti. Z rozdielov zistených pri použití týchto dvoch metód môžeme teda usudzovať aj na kvantitatívne charakteristiky asimilačných zmien odohrávajúcich sa v prostredí príslušníkov tej-ktorej národnostnej, či etnickej skupiny. Takto sa aspoň čiastočne stanú viditeľnými a uchopiteľnými procesy, ktoré by sa ináč dali ako-tak spoznať iba prostredníctvom iných spoločenskovedných postupov. Vývoj počtu maďarského obyvateľstva a jeho demografického rozloženia môžeme hlbšie skúmať na základe demografických štatistík, môžeme urobiť aj myšlienkový experiment s cieľom odhadnúť smer očakávaných zmien a procesov v nasledujúcich rokoch. Je
