Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Gyurík: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku
170 László Gyurgyík osôb v produktívnom veku (zo 49,3 % na 51,5 %) v porovnaní s celoštátnym ukazovateľom vysvetľuje nárast podielu maďarského obyvateľstva dospelého veku. Podiel matiek na materskej dovolenke (2,3 %) je nižší ako celoštátny údaj (2,5 %). s celkovo vyššou nezamestnanosťou v rámci maďarskej populácie. Dôsledkom drastického zníženia zastúpenia vekovej skupiny deti je to, že podiel tzv. závislých osôb v rámci maďarského obyvateľstva klesol z 30,1 % na 23,3 %. Kategórie ekonomickej aktivity Slovensko spolu Z toho maď. národnosti 1991 2001 1991 2001 Ekonomicky aktívni 49Í61 51,1 49,3 51,5 Z toho: osoby na materskej dovolenke 3,0 2,5 2,4 2,3 Nezamestnaní* 2,0 10,4 1,2 13,2 Pracujúci dôchodcovia 1,5 1,3 1,2 1,3 Vypomáhajúci v rodinnom podniku 0,0 0,0 0,0 0,1 Nepracujúci dôchodcovia 17,6 18,9 20,5 23,8 Ostatní nezávislí 0,0 1,1 0,0 1,4 Závislé osoby** 32,8 28,9 30,1 23,3 Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 * V údajoch sčítania ľudu vykázaní ako hľadajúci prácu. ** Závislé osoby: ženy pracujúce v domácnosti, učni, žiaci a študenti starší ako 15 rokov, deti (do 15 rokov), iní, odkázaní na iných. Za 10 rokov sa podiel uchádzačov o prácu v celoštátnom meradle zvýšil 5,2-násobne, v rámci maďarskej populácie šesťnásobne. Počet uchádzačov o prácu - vzhľadom na pokles maďarskej populácie - vzrástol 5,6- násobne. V rámci obyvateľstva produktívneho veku sa podiel uchádzačov o prácu celoštátne zvýšil zo 4 % na 20,4 %, v rámci maďarskej menšiny došlo k nárastu zo 4,5 % na 25,6 %.'8 V rámci maďarskej populácie - postihnutej nezamestnanosťou vo väčšej miere ako je celoštátny priemer - je pravdepodobne aj väčší podiel tých, ktorí čerpajú celú zákonom umožnenú dobu materskej dovolenky alebo ostávajú s dieťaťom doma dlhšie ako v prípade sociálnych skupín, ktoré sú postihnuté nezamestnanosťou v menšej miere. Výraznejšie zvýšenie podielu nepracujúcich dôchodcov (20,5 % - 23,8 %) ako je celoštátny trend (17,6 % — 18,9 %) tiež poukazuje na rýchlejšie starnutie maďarského obyvateľstva, ale zároveň možno tento fakt dať do súvislosti aj Zmeny zloženia obyvateľstva produktívneho veku podľa kategórie ekonomickej činnosti je možné sledovať ťažšie ako vyššie uvedené demografické zmeny a zmeny v sociálnej štruktúre. U 22,6 % skúmanej populácie nie je známa príslušnosť podľa kategórie ekonomickej činnosti (roku 1991 bolo nezistených 4,5 %), ďalej sa v značnej miere zmenilo zaradenie jednotlivých okruhov činnosti do odvetví, resp. nové zlúčené odvetvia nezodpovedajú predošlej kategorizácii. Ako sme spomenuli aj vyššie, pri sčítaní obyvateľov roku 2001 u mnohých zisťovaných kategórií spoločenských a demografických zmien mnohonásobne vzrástol podiel nezistených údajov. V značnej miere to možno dať do súvislosti so spôsobom vyplňovania formulárov (metóda sebasčítania), ktorý sa pri sčítaní použil. Aj napriek tomu však môžeme jasne identifikovať určité trendy, ktoré sú dôsledkami polovičato realizovanej transformácie v období po páde komunizmu v Československu (na Slovensku) (tabuľka 9). Tabulka 8 Zloženie obyvateľstva maďarskej národnosti na Slovensku podľa ekonomickej aktivity, údaje za roky 1991 a 2001 (%)