Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Gyurík: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku
Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Maďarov na Slovensku 159 momenty: sčítacie formuláre a pomocné inštrukcie na ich vyplnenie boli dvojjazyčné. Na územiach obývaných menšinami bol na tlačive i v návode popri slovenskom texte uvedený aj text v jazyku početnejších menšín. Tieto výdobytky však nekompenzovali, ani nemohli kompenzovať nepriaznivé demografické zmeny a následky protimadarských opatrení „dlhých deväťdesiatych rokov“ Mečiarovej éry. Na pozadí uvedeného vývoja sú zreteíne viditeľné tie procesy zmien národnosti, resp. asimilačné procesy, ktoré sa väčšinou dajú vykázať len sprostredkovane analýzou celého komplexu interetnických vzťahov maďarskej menšiny na Slovensku. 2. ZMENY V SÍDELNEJ ŠTRUKTÚRE MAĎARSKEJ MENŠINY V DEVÄŤDESIATYCH ROKOCH Obce obývané maďarskou menšinou tvoria niekde sa zužujúce, inde šúšie, ale väčšinou súvislé jazykové územie od Bratislavy po slovensko-ukrajinské hranice. Súvislé jazykové územie sa na strednom Slovensku v okrese Veľký Krtíš zužuje na dvoch miestach do jedinej obce, na východnom Slovensku je potom prerušené v úseku dlhom niekoľko desiatok kilometrov. Do maďarského jazykového územia zaraďujeme tie obce, v ktorých podiel maďarského obyvateľstva prekračuje 10 %. Tretiu, geograficky oddelenú časť jazykového územia tvorí jazykový ostrov obcí v okolí Nitry. Rozloha maďarského jazykového územia sa za uplynulých sedemdesiat rokov v značnej miere zmenšila. K najrýchlejšiemu a najrozsiahlejšiemu zmenšovaniu územia došlo začiatkom dvadsiatych rokov a v druhej polovici štyridsiatych rokov minulého storočia. Rozsah maďarského jazykového územia sa od päťdesiatych rokov mení len vo veľmi malej miere. K zmenšovaniu územia obývaného maďarským obyvateľstvom dochádza predovšetkým na hraniciach jazykového územia. V regionálnom členení možno najväčšie zmenšovanie pozorovať v Bratislave a okolí, v trojuholníku Levice - Nitra — Nové Zámky, ďalej na území Košíc a okolia a na území medzi Košicami a oblasťou Medzibodrožia a Použia (okolie Kráľovského Chlmca a Veľkých Kapušian). Za obce s národnostne zmiešaným obyvateľstvom boli kedysi podľa (česko-)slovenských štatistík považované tie obce, v ktorých podiel obyvateľstva danej menšiny prekročil 10 %, resp. 100 osôb.6 Pokračujúc v tejto praxi považujeme za obce s maďarským obyvateľstvom tie, kde podiel obyvateľov maďarskej národnosti presahuje 10 %, resp. 100 osôb. V čase sčítania obyvateľov roku 2001 patrilo do tejto kategórie 551 miest a obcí s maďarským obyvateľstvom. V týchto sídlach žilo 513 762 Maďarov, čo predstavovalo 98,7 % všetkých príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku. V prípade Maďarov žijúcich v počte vyššom ako 100 osôb (prípadne niekoľko 100 osôb) vo väčších mestách mimo súvislého jazykového územia, je určujúci diasporický charakter. V dvoch mestách (Bratislava, Košice) síce podiel maďarského obyvateľstvo nedosahuje 10 %, ale jeho pomerne značná veľkosť, dosahujúca niekoľko tisíc osôb, jeho historické korene, jeho umiestnenie na okraji v užšom zmysle ponímaného maďarského jazykového územia, ako aj neustála migrácia z maďarského jazykového územia zabezpečujú týmto mestám istý prechodný ráz medzi pomerne homogénnym jazykovým územím a diaspórou. Mimo doteraz uvedených sídel — väčšinou v mestách — žilo roku 2001 1,3 % príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku. Oproti stavu z roku 1991 môžeme pozorovať istú mieru erózie „maďarského“ charakteru týchto osídlení. Roku 1991 bolo 553 obcí, kde žilo vyše 10 % alebo aspoň 100 osôb maďarského obyvateľstva, roku 2001 klesol počet maďarského obyvateľstva pod uvedenú hodnotu v trinástich z týchto obcí. (Časť týchto sídel tvoria obce na jazykovej hranici alebo v jej blízkosti, ďalšiu časť tvorí mesto nad jazykovou hranicou.7 ).
