Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)

László Gyurík: Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Madarov na Slovensku

Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Maďarov na Slovensku 157 jej reintegrácia do politického, hospodárskeho a spoločenského života krajiny. Sovietske záuj­my vyžadujúce jednotu východoeurópskych štátov, resp. leninská národnostná politika povýšená na oficiálnu ideológiu, zabránili pokračovaniu praxe predchádzajúcich rokov. Vízia vybudovania slovanského národného štátu však ostala naďalej jedným z dlhodobých cieľov československej politiky. Sčítanie ľudu roku 1961 vykázalo 150-tisí­­cový nárast počtu osôb maďarskej národnosti. Počet Maďarov na Slovensku bol v absolút­nom vyjadrení 518 782 osôb, čo predstavova­lo 12,4 % všetkých obyvateľov Slovenska. Výsledky sčítania ľudu nepotvrdili výpočty a prognózy demografov. Aj československí demografi spochybnili - síce veľmi opatrne a rezervovane — objektivitu údajov z roku 1950. Bolo zrejmé, že v päťdesiatych rokoch, v strednej Európe, nedokáže ani „najpozitív­­nejšia národnostná politika“ ovplyvniť zvýše­nie počtu príslušníkov akejkoľvek národnost­nej komunity (46,3 %-ný nárast za desať rokov) do takej miery, ako tomu bolo v Čes­koslovensku. Na druhej strane však k nárastu počtu príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku značne prispelo aj posilnenie poci­tu jej bezpečnosti. Podľa výsledkov sčítania ľudu roku 1970 bolo na Slovensku 552 006 osôb maďarskej národnosti (t. j. 12,2 % z celkovej populácie). Nárast o 33 tisíc prekonal demografické oča­kávania o 2 tisíc osôb. Je pravdepodobné, že niekoľko tisíc reslovakizovaných osôb, ktoré sa roku 1961 ešte hlásili k slovenskej národ­nosti, sa roku 1970 už prihlásilo k národnos­ti maďarskej, čo tiež do istej miery prispelo k uvedenému nárastu. Roku 1970 sa popri národnostnom zložení ukázal pomerne objektívny obraz aj o zložení obyvateľstva podľa materinského jazyka. Znova sa potvrdil už dávnejšie známy jav: počet osôb hlásiacich sa k danej menšine na základe príslušnosti k materinskému jazyku je vyšší ako počet tých, ktorí sa s ňou identifikujú na základe národ­nej, národnostnej príslušnosti. Počet príslušní­kov maďarskej menšiny na Slovensku bol podľa kritéria materinského jazyka takmer o 10 % vyšší ako podľa kritéria priznanej národnosti. Roku 1980 sa počet príslušníkov maďar­skej menšiny zvýšil na 559 490, čiže o 7 484 osôb. V rámci celkovej populácie Slovenska sa relatívne zastúpenie maďarského obyvateľ­stva za 10 rokov znížilo z 12,2 % na 11,2 %. Výsledky sčítania ľudu z roku 1980 boli neča­kaným prekvapením nielen pre maďarskú menšinu, ale aj pre demografov. Stalo sa zrej­mým, že minimálny absolútny nárast je v podstate stagnáciou, ktorej príčiny spočíva­jú v asimilácii, resp. zmene národnosti čoraz širších vrstiev maďarského obyvateľstva. Určujúcu úlohu v tomto procese zohralo nie­koľko kľúčových faktorov. Jedným z nich bolo zvýšenie počtu žiakov, ktorí sa nevzde­­lávali vo svojom materinskom jazyku: k tomu prispelo aj redukovanie siete maďarských škôl. Pravdepodobne najvýznamnejším fakto­rom urýchľujúcim zmenu národnosti, resp. asimiláciu, je postupné zvyšovanie počtu a podielu národnostne zmiešaných manželstiev. Nezanedbateľné sú aj urbanizačné procesy, v prvom rade bezprostredné vplyvy sťahova­nia sa ľudí z vidieckych sídel do miest. V každom prípade sa „výsledky“ prvého desaťročia normalizácie po roku 1968 ukázali aj v údajoch sčítania ľudu roku 1980. Pokračoval proces postupného starnutia maďarskej menšinovej populácie, nepriaznivý vývoj jej vzdelanostnej štruktúry, konzervo­vanie nepriaznivej vzdelanostnej štruktúry študujúcej mládeže - a v jej dôsledku - aj štruktúry zamestnanosti maďarskej menšiny. Nové pokusy štátnej moci o likvidáciu maďar­ského národnostného školstva v prvej polovi­ci osemdesiatych rokov vyvolali protest pomerne širokých vrstiev maďarského obyva­teľstva, a tak sa otázka uvedomelého prijatia menšinového bytia stala organickou súčasťou myslenia maďarského menšinového spoločen­stva pred zmenou režimu roku 1989. V protirečivej emocionálnej atmosfére obdobia po zmenách v novembri 1989 sa uskutočnilo roku 1991 v poradí ďalšie sčíta­

Next

/
Thumbnails
Contents