Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
Judit Hamberger: Strana madarskej kolície v slovenskej vláde
JUDIT HAMBERGER STRANA MAĎARSKEJ KOALÍCIE V SLOVENSKEJ VLÁDE Kľúčové slová: Strana maďarskej koalície v slovenskej vláde; rozpory vo vládnej koalícii; výmena názorov s ministerstvom poľnohospodárstva; polemika okolo používania jazykov menšín; ekonomická reforma; otázka pôdy neznámych vlastníkov; maďarská univerzita; maďarské biskupstvo. 1. PREDCHÁDZAJÚCI VÝVOJ Zmena vlády roku 1998 predstavovala v slovenskej politike významný zvrat. Bola míľnikom nielen preto, že sa zmenilo smerovanie krajiny z pohľadu vnútornej i zahraničnej politiky, ale aj preto, lebo demokratickejšia časí elity slovenskej spoločnosti, ktorá je voči Maďarom často zaťažená komplexmi a fóbiami, umožnila, aby sa Strana maďarskej koalície ako predstaviteľka maďarskej menšinovej politiky dostala k vládnym pozíciám. A to isté umožnila ešte raz, po parlamentných voľbách v septembri 2002.' Tento posun v myslení slovenských politikov môže mať viacero vysvetlení. Jedným z nich je to, že väčšia časť slovenskej politickej elity a spoločnosti dospela k hlbšiemu pochopeniu svojich záujmov; druhým je to, že sa zbavila maďarského komplexu a prijala Maďarov za spolutvorcov politiky krajiny. Prvé vysvetlenie predpokladá, že Slováci dozreli politicky, druhé zas to, že sa stali sociálno-psychologicky vyzretejšími. Potreba užšej či voľnejšej spolupráce s Maďarmi vyvolala v 90-tych rokoch, zvlášť však po osamostatnení sa Slovenska roku 1993, v slovenských kruhoch isté obavy. Tieto obavy boli (a sú stále) živené niektorými problémami slovensko-maďarských vzťahov, ktoré pretrvávajú aj napriek prijatiu slovensko-maďarskej základnej zmluvy. Na maďarskej strane spočíva podstata problémov - umocnených vzájomnou nedôverou a upodozrievaním — zo strachu z asimilácie, na slovenskej strane zas z obáv zo straty území obývaných maďarskou menšinou. Z pohľadu slovensko-maďarských vzťahov bolo prizvanie Maďarov do vlády mimoriadnou udalosťou, veď slovenská politika 90-tych rokov - zaťažená maďarským komplexom - často prijímala protimaďarské opatrenia. V prvom rade sem môžeme zaradiť tie zákony, ktoré riešili niektoré problémy spôsobom znevýhodňujúcim občanov maďarskej národnosti. Takými boli napríklad: federálny zákon o reštitúciách (1990); preambula slovenskej ústavy, ktorá deklaruje Slovensko ako národný štát Slovákov, pričom príslušníkom národnostných menšín prisudzuje status občanov druhej kategórie; dva jazykové zákony (1990, 1995); zákony a nariadenia ovplyvňujúce školskú a kultúrnu politiku, ako aj miestnu a regionálnu štátnu a verejnú správu. V období troch Mečiarových vlád sa politickí predstavitelia maďarskej menšiny na Slovensku dostali do ťažkej situácie, pretože za svoju maďarskosť boli aj v rámci parlamentnej opozície vytesnení do akejsi vnútornej opozície. Museli bojovať nielen s protimaďarskou vládnou politikou, ale aj s protimaďarskými postojmi a komplexmi slovenských demokratických politikov v opozícii. K užšej spolupráci medzi opozičnými silami - ktorý bol zavŕšením pomalého postupného procesu - došlo až v druhej polovici roku 1997. Podpísaním opozičnej (protimečiarovskej) zmluvy o spolupráci v decembri 1997 si tieto strany pripravili pôdu aj k možnej spolupráci po voľbách. V záujme spolupráce pristúpili Maďari na značné kompromisy, ktoré boli neskôr zahrnuté aj do koaličnej zmluvy a do programu vlády.
