Fazekas József - Hunčik Péter (szerk.): Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej Unie (Somorja-Dunaszerdahely, 2008)
László Szarka: Menšinovy politicky pluralizmus a budovanie komunitnej identity madaarskej menšiny. Činnošt madardskych strán na slovensku v rokoch 1989 - 1998
108 László Szarka šínami, v dôsledku zahmleného obrazu historických udalosti v kolektívnej pamäti a prežívaniu predsudkov a stereotypov, väčšinové politické strany nedokážu a ani nechcú akceptovať ako princíp usporiadania etnopolitických vzťahov nijaké prvky samosprávy na etnickom základe. V tejto situácii je nevyhnutnou úlohou menšinovej elity dokázať, že samosprávne štruktúry, ktoré už dlhší čas fungujú v školstve, kultúre a na úrovni miestnej politiky sú užitočné, majú modelovú hodnotu a aj medzinárodné skúsenosti potvrdzujú, že menšiny sa v oveľa väčšej miere stotožnia so štátom, v ktorom žijú, ak sa pri úprave vzťahu väčšina — menšina uplatnia zásady samosprávnosti. Menšinové strany a politici majú nenahraditeľne dôležitú úlohu v postupnom budovaní menšinových a regionálnych samosprávnych inštitúcií. K uskutočneniu týchto cieľov by bolo potrebné vytvoriť chýbajúce inštitucionálne prvky menšinového politického života (tzv. „národná [národnostná] rada“ plniaca funkciu „vnútorného parlamentu“, ktorá by kontrolovala činnosť autonómnych inštitúcií, prijímala právne predpisy vzťahujúce sa na menšinové samosprávy, inštitút vnútorných volieb atď.). Čoraz väčšiu časť odbornej politickej činnosti etnických strán v podmienkach funkčného autonómneho modelu vykonávajú samosprávne rady, regionálne orgány, resp. odborné komisie. V ideálnom prípade etnické, etnoregionálne strany úzko spolupracujú s týmito orgánmi, vzájomne a priebežne kontrolujú svoju činnosť a úloh súvisiacich s plánovaním a tvorbou programov sa zhosťujú spoločne. Etnické a etnoregionálne strany totiž od tradičných ideologických alebo ľudových strán najviac odlišuje práve to, že stabilitu ich voličskej základne zaručuje stálosť jazykovo-kultúmymi a regionálnymi parametrami dobre ohraničenej komunity. To však vyžaduje neustále udržiavanie stykov s danou komunitou a maximálne uspokojovanie potrieb súvisiacich s budovania a upevňovaním spoločenstva. Zároveň však — majúc pritom sústavne na zreteli záujmy regiónov obývaných menšinou - presadzujú v budovaní menšinového spoločenstva a nadväzovania stykov s väčšinovým národom, s vládami a politickými stranami svojej domovskej i materskej krajiny, ako aj s európskymi inštitúciami politiku smerujúcu k interetnickému porozumeniu a cezhraničnej spolupráci, a nie politiku izolácie. V súlade s tým majú záujem na vytvorení takých integrovaných hospodárskych, kultúrnych a vzdelávacích inštitucionálnych systémov, ktoré svojou otvorenosťou a viacpilierovou štruktúrou, napojenou na diverziUkované finančné zdroje, dokážu v súťaži s väčšinovým národom, materskou krajinou i v medzinárodnom meradle obstáť so cťou či už v oblasti školstva, kultúry, alebo aj ekonomickej produktivity. POZNÁMKY 1. O zmenách uskutočnených v rokoch 1968 a 1969, ako aj o menšinovej právnej praxi husákovského obdobia pozri Gyönyör, József: Mi lesz velünk, magyarokkal? : Fejezetek a csehszlovákiai magyarság történetéből 1918- tól napjainkig. Pozsony/Bratislava: Madách 1990; Gyönyör, József: Közel a jog asztalához. Pozsony/Bratislava: Madách 1992; Gyönyör, József: Terhes örökség: A magyarság lélekszámának és sorsának alakulása Csehszlovákiában. Bratislava: Madách-Posonium 1994. O Výbore na ochranu práv pozri Duray, Miklós (red.): Kettős elnyomásban: Dokumentumok a csehszlovákiai magyarság helyzetéről és jogvédelméről 1978 - 1988. New York: Hungarian Human Rights Foundation - Püski 1989. Vo svojej Deklarácii princípov z 24. novembra 1989 Maďarská nezávislá iniciatíva považovala Výbor na ochranu práv za svojho predchodcu „ako jedinú nezávislú iniciatívu na ochranu záujmov maďarskej menšiny v predchádzajúcich dvoch desaťročiach. Súčasne však vyhlasuje, že nechce byť jeho nástupcom, lebo si myslí, že táto forma ochrany individuálnych a kolektívnych práv bude potrebná aj v budúcnosti.“ Sloboda a zodpovednosť. Program Maďarskej občianskej strany. B. m. [Bratislava]: Maďarská občianska strana 1992, s. 106. 2. K zmene mocenského a politického systému v Československu pozri Dva roky politickej
