Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)

Arany A. László művei

ARANY A. LÁSZLÓ

rusínske a chorvátske ostrovky nachádzajú sa aj vo vnútri slovenského jazykového územia. Z nich niektoré, ako napr. chorvátske sa prirodzeným procesom pomaly celkom slovakizujú. Nachádzame aj dediny dvoj-, ba až trojjazyčné.

Rozloha slovenského národného jazyka sa rozčleňuje na tri veľké oblasti, charakterizované svojskou obmenou systému národného jazyka. Tieto zemepisné, krajové obmeny voláme nárečiami. Jazyk územia stredného Slovenska vyznačuje sa takými svojskými jazykovými javmi systémovými i zvláštnymi prvkami, že zaujíma zvláštne, vyhranené miesto v území slovenského národného jazyka, a člení ho výrazne na tri oblasti: na nárečie západoslovenské a východoslovenské na jednej strane, a na nárečie stredoslovenské na druhej strane. Nárečia západoslovenské i východoslovenské vedľa odchodných znakov vyznačujú sa aj niektorými znakmi spoločnými. Zato takýchto výrazných spoločných znakov medzi nárečím stredoslovenským a západoslovenským, alebo medzi stredoslovenským a východoslovenským je oveľa menej. Pravda, sú určité znaky, ktoré sú spoločné, a ktorými sa slovenský národný jazyk ako celok, jednota líši od susedných jazykov. Tie sú však zväčša negatívneho charakteru a rozumejú sa samo sebou

Nárečie stredoslovenské.

Stredoslovenské nárečie sa zemepisne rozprestiera v bývalej stolici Oravskej, Liptovskej, Turčianskej, Zvolenskej, Tekovskej, Hontskej, Novohradskej a Gemerskej.

Jazykový' systém stredoslovenského nárečia charakterizujú tieto javy:

1. Stvoruholníkový systém samohláskových főném:

a ä o e u i

2. Kvantitatívna korelácia samohlásková. Dlhé samohláskové fonémv sú ' Alebo dvojhlásky (spojením dvoch samohlások teda takzvané dvojmorové) napr. uo (ô), ie, alebo sú nerozdielne, jednotne dlhé, napr. á, ú, í.

350