Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)

Arany A. László művei

GRAMATIKA JAZYKA SLOVENSKÉHO záleží na tom, ako sa vyjadrí označený predmet. Jazykový prostriedok užíva sa takým spôsobom, aby sám vzbudil pozor­nosť. Básnický výraz nie je automatizovaný, naopak, je od­­automatizovaný a obzvláštnený, to jest, aktualizovaný. Chce budiť sám pozornosť, snaží sa užívať výrazy v každom hovoro­vom jazyku nezvyklé, ba prekvapujúce, také, ktoré nás udivujú a budia v nás zvláštne city. Alebo keď už je nútený užívať výrazy každodenného hovorového jazyka, tak ich užíva aspoň spôsobom neobvyklým, obzvláštneným. Počúvajúci ich prijí­majú tiež ako neobvyklé. Úlohou básnického jazyka je sdelo­­vanie vecné, komunikatívnosť racionálna. Naopak, vyznačuje ho samoúčelnosť. Práve tak, ako napr. tanec je sťaženým a via­zaným samoúčelným pohybom, aj básnický jazyk je samoúčel­ným tancom jazykových prostriedkov. Obzvláštnením a sťaže­ním upozorňuje na samobytné vlastnosti a zvláštnosti jazyka, je viazanou, sťaženou formou, tancom zvukov a rečových orgánov. Básnický jazyk v snahe po obzvláštnerú básnického znaku, výrazu, často porušuje jazykovú normu. Skrivenie, deformo­vanie jazykovej normy je právom a potrebou básnického ja­zyka. Pravdaže, deformácie musia ostať v rámci štrukturálnych, t. j. skladobných možností jazyka. Výnimky sú dovolené iba tam a takým spôsobom, ako to ústrojnosť jazyka povoľuje. Keď sa prekročí táto medza možností, deformovaný, t. j. obzvláštnený znak, výraz stane sa groteskným, smiešnym. Maximálnu samoúčelnosť, to jest, maximálne obzvláštnenie a sťaženie nachádzame v jazyku básní. Avšak medzi komunika­tívnym jazykom účelu sdelovacieho a medzi samoúčelným ja­zykom básní nachádzame celú stupnicu, ktorá ukazuje od ko­munikatívnosti k naprostej samoúčelnosti. Tak v jazyku essayí nachádzame ešte veľa vecných sdelení, prvky jazyka odbor­ného, ba vedeckého, ale tie sú vyberané a spojované takým spô­sobom, aby boly aspoň čiastočne aktualizované. Jazyk essayistic­­ký je zameraný na aktualizované vyjadrenie vecných sdelení. Román zas spojuje hovorový jazyk s básnickou aktualizáciou. Ich jazyk môžeme pomenovať jazykom umeleckej prózy. Básnictvo epické je už čisté aktualizované vyjadrenie vecných okolností. Riadi sa potrebami básnického obzvláštnenia a to­muto princípu sú podradené všetky vecné a významné prvky, použité v básni. 2* 341

Next

/
Thumbnails
Contents