Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)
Arany A. László művei
GRAMATIKA JAZYKA SLOVENSKÉHO hodnoty, vlastnosti, označeným zas fakty sveta a života. Označovaný v jazyku je potom systémom abstraktných vzťahov (štruktúry) a pravidiel, ako treba usporiadať fakty životné, aby im bolo možné priradiť vhodné označujúce (t. j. znaky). Označujúci v jazyku je zas systémom abstraktných zákonitostí (štruktúra) a pravidiel, ako treba zvukové hodnoty usporiadať, aby vyjadrily označované. Konečne môžeme stanoviť, že jazyk je abstraktnou zákonitosťou, systémom pravidiel, ako treba usúvzfažňovať označované a označujúce, aby sme dosiahli čo možno najúčelnejšieho vyjadrenia. Keď toto všetko aplikujeme na slovo alebo na jazykový fakt, jazykový jav vôbec, potom môžeme povedať, že jazykový jav je vždy znakom, označovateľom nejakej skutočnosti vecnej, pomyselnej alebo vzťahovej. Napr. slovo má svoju vonkajšiu stránku, označujúcu či pomenovaciu a vnútornú stránku označovanú, čiže obsah, význam. Tak slová tužka, myšlienka, väčší sú jazykovými znakmi, označujúcimi výrazmi, ktoré stoja miesto označované obecné skutočnosti, miesto tužky, myšlienky a vzťahu väčší. Označujúce znaky, prejavy sa priraďujú k označovaným skutočnostiam spôsobom, ktorý je jazykovej pospolitosti obecne známy. Hovoriaci potom tieto označujúce znaky vysloví,^vysiela označujúci výraz a počúvajúci ho prijíma. Jazyk má iba určený počet označujúcich a označovaných. Tie sa riadia jazykovými zákonitosťami a tvoria jednotný, ucelený systém abstraktný, ktorý sa uzákoňuje, stáva sa záväznou normou. Podkladom označujúcich, teda prostriedkom označovania v jazyku sú zvukové hodnoty, zvukové vlastnosti. Z nich sa tvoria najmenšie označujúce: fonémy (t. j. významotvomé označujúce hlásky), napr. a, b, c, d, e atď. Tie sú vo vzťahoch čiastočného protikladu a tvoria pevne určený systém. Tento systém je dielčím celkom jazyka. Z főném sa podlá presne určených pravidiel vzťahových, takzv. kombináciou főném tvoria označujúce znaky vyššieho druhu, t. j. slová. Slová, to jest označujúce vyššieho druhu, sa priraďujú k určitým skutočnostiam (označovaným) podľa stanovených jazykových pravidiel a sú znakom, pomenovaním predmetu označovaného. Pomenovaný predmet je potom obsahom slova. Systém vzťahov főném a zákonitosti ako sa z nich tvoria slová, aká je ich významotvorná funkcia v slove, študuje samostatná veda, takzv. fonológia. 335
