Tóth Károly - Végh László (szerk.): Emlékkönyv Arany A. László tiszteletére (Somorja, 2007)

Arany A. László művei

PSYCHOLOGICKÉ ZÁKLADY JAVOV BILINGVISTICKÝCH

nené v jazykovede, uplatnime aj vo vyhranenom okruhu problému, v bilingvizme.

Základné vety štrukturálnej psychologie vzťahujú sa na problém celku, jeho vnútorného členenia a usúvzťažnenia. Celok je niečo viac ako súhrn častí, má vlastnosti sui generis, ktoré nie sú vysvetlitelné z častí, a má fenomenálnu i funkčnú dominanciu. Súvislosť časti a celku nemôžeme ľubovoľne meniť. Celok je vždy niečím ohraničeným a obsahuje určitú mnohosť, ale s pevnou a nemennou súvislosťou, ako pri organizme. Celistvosť je základnou črtou nášho duševného života a vyznačuje nielen duševno aktuálne, bezprostredne zažívané, ale aj dispozičné, čiže štruktúrované. Všetky naše zážitky sú celky, stojace vo vzájomnom pomere nadradenosti a podradenosti. Ako dielce celky sú v neustálej súvislosti s celkami objemnejšími a zapadajú tak organicky do aktuálneho súhrnného vedomého poľa, s ktorým sú začlenené do tranzfenomenálneho celku osobnosti (dedične fundovaného) a nadto vklinené do nadindividuálnych súvislostí sociálnych a kultúrnych. Tieto celky môžu byť učlenené (tvar), alebo neučlenené, to jest ich obsahové momenty môžu byť rozrôznené v pevné časti, dielce celky, alebo konfúzne (komplex). Je teda medzi uvedenými oblasťami ľudského života určitá kauzálna podmienenosť. Tieto celostné štruktúry sú pevné, ale len relatívne trvalé zážitkové celosti (aktuálne alebo dispozičné), na rozdiel od javov neštruktúrovaných. Štruktúry sa na základe podmienok doplňujú, prispôsobením sa k danej situácii udržujú, prestavujú, vznikajú, alebo aj zanikajú. Štruktúry sú teda dynamické celosti, ktoré môžu utvárivo pôsobiť na ďalšie fenomény. Každá takáto dispozicionálna štruktúra, ktorá podmieňuje všetky psychické a teda aj fonické fenomény ako štruktúrujúci činiteľ, je vždy prirodzene podmieuovaná.

Zdôraznenie uvedených momentov neznamená nový druh psychologizmu alebo sociologizmu, proti ktorému sa v jazykovede toľko bojovalo. Je to iba dôsledné uplatnenie štrukturalizmu, celostného hľadiska.

Z uvedeného vidno, že ani sociologické, ani psychické alebo fyzické predpoklady jazyka nie sú nemenné. Každý jazyk ako celostný útvar vyvíja sa vo všetkých svojich plánoch. A ako v duševnom živote môžeme považovať za základné psychické prejavy tendencie, intencionalitu, ktoré sa poja na hlboké vnútorné a nepoznané hnutia duševné, tak aj moderná jazykoveda nahradzuje hláskové zákony pojmom jazykových tendencií, a tu sme zas pri otázke psychickej, vlastne sociálnej podmienenosti. Treba mať dostatočný zreteľ k tendenciám, k dispozičným, čiže štruktúrovým podmienkam subjektívnym a kolektívnym, ktoré sa po jazykovej stránke javia ako fonologický systém jazyka s príslušnou zamerenosťou k celku. Fonémický systém jazyka, disponujúci touto zamerenosťou, je zasahovaný, porušovaný šírením sa nových javov funkčne zaťažených. Tým nastáva určité rozkolísanie v rovnováhe štruk237