Tóth Károly (szerk.): Nyelvi jogok. A kisebbségi és nyelvi jogok helyzete Szlovákiában. I. Jogsegélyszolgálat 2009-2011 - Nyelvi jogok 1. (Somorja, 2013)
Egyéb kérdések
A földrajzi nevek használatáról a tankönyvekben obcí s maďarským obyvateľstvom, z toho dôvodu sú súčasťou mnohých ekoným (teda čiastočne patria aj do mikrotoponymie) a niektoré z nich presahujú aj na územie MR. Tieto tzv. cezhraničné názvy sa tiež považujú za endonymá. Typickým príkladom je práve názov rieky Dunaj; názvy ako Dunaj, Donau, Duna a pod. sú štandardizované allonymá pre ten istý geografický objekt a zároveň sú endonymami v slovenčine, nemčine a maďarčine. Čo sa týka geografických objektov mimo územia, kde sa hovorí maďarským jazykom, teda slovenského etnického územia, pre väčšinu týchto objektov existuje štandardizovaný maďarský názov, ktorý je tradičný názov (viď Glossary, 2002, č. pol. 230) a ako taký v zmysle už citovaných dokumentov UNGEGN je tiež súčasťou národného kultúrneho dedičstva. Sem patria názvy Magas-Tátra (Vysoké Tatry), Alacsony-Tátra (Nízke Tatry), Besztercebánya (Banská Bystrica), Lőcse (Levoča) a pod., ktoré sa tradične uvádzajú v kartografických dielach vydávaných v Maďarsku, používajú sa v rôznych publikáciách, ako aj v literatúre i v tlači. Mnohé z týchto maďarských vžitých názvov sú slovanského/slovenského pôvodu (dokonca sa v nich zachovala staršia podoba slova) a vznikli vlastne prirodzenou cestou, predovšetkým hláskovou, resp. „pravopisnou” adaptáciou: napr. Čadca (1598: Chatcza) > Csaca, Detva > Gyetva. Časť z týchto exoným uvádza ako príklad aj András Dutkó vo svojom príspevku o maďarských exonymách (Dutkó, bez udania dátumu). Iné maďarské exonymá vznikli preložením súčasných slovenských geografických názvov s apelatívnymi komponentmi (prvá časť je adjektívum a druhá časť je druhový názov), ako napr. Pohronská pahorkatina —> Garam menti hátság, čo je tiež typickým spôsobom vzniku exoným (pozri napr. exonymá ako Čierne more, Atlantický oceán). Medzi maďarskými geografickými názvami pre objekt zo slovenského etnického územia je málo takých, ktoré boli stanovené úradnou cestou. Sú to niektoré ojkonymá, ktoré boli štandardizované na začiatku 20. storočia a to v maďarizovanej podobe, ako napr. Máriatôigyes (Dubnica nad Váhom). Tento postup nie je ojedinelý, totiž takto vznikli v roku 1948 štandardizované slovenské názvy väčšiny obcí na južnom Slovensku. Je síce pravda, že štandardizácia maďarských názvov geografických objektov z územia SR bola vykonaná v čase, keď územie dnešného Slovenska tvorilo súčasť Uhorského kráľovstva, to však nemení na skutočnosti, že v maďarskom jazyku sú to vžité geografické názvy. Tiež treba pripomenúť fakt, že určiť exonymá je vo výhradnej kompetencii príslušnej národnej autority. V súvislosti so sporom o používanie názvu Perzský alebo Arabský záliv sa na stretnutí expertnej skupiny UNGEGN vo Viedni (2006) tiež zdôrazňovalo, že nie je možné obmedzovať štáty v tvorbe a používaní exoným. V konkrétnom prípade ani Irán, ani ostatné arabské štáty nemôžu nariadiť ostatným krajinám sveta, aby na mapách a iných publikáciách (napr. v tlači) na pomenovanie spomenutého geografického objektu použili názov, ktorý určil Irán, resp. iné arabské krajiny. Záver: Podľa nášho stanoviska sa v právnych normách SR o používaní geografického názvoslovia nezakazuje používanie inojazyčných, t.j. neslovenských názvov. Časť maďarských názvov geografických objektov z územia Slovenska možno považovať za endonymá, ostatné sú vžitými názvami (exonymami), ktoré sa tradične a sústavne (minimálne sto rokov) používajú v štandardizovanej podobe v kartografických dielach, 572
