Tóth Károly (szerk.): Nyelvi jogok. A kisebbségi és nyelvi jogok helyzete Szlovákiában. I. Jogsegélyszolgálat 2009-2011 - Nyelvi jogok 1. (Somorja, 2013)
Államnyelvtörvény
Tisztelt Képviselő Asszony! Tisztelt Képviselő Úr! príslušníkmi národnostných menšín dochádzalo k jeho nepoužívaniu iba výnimočne. Platí to najmä v úradnom styku, resp. v komunikácii s orgánmi verejnej správy, kde štátny jazyk vytláča používanie jazyka národnostnej menšiny aj v obciach, v ktorých sú obyvatelia hlásiaci sa k národnostnej menšine vo väčšine, a to napriek tomu, že zákon dovoľuje v týchto prípadoch za určitých podmienok používanie jazyka národnostnej menšiny. Na územiach obývaných príslušníkmi národnostných menšín sa dostáva do úzadia jazyk národnostnej menšiny, a nie štátny jazyk. Benátska komisia poukazuje na to, že v iných štátoch je oveľa bežnejšou praxou poskytovanie ochrany jazykom národnostných menšín, a nie väčšinovému jazyku, ktorý má z povahy svojho postavenia faktickú prevahu. Existencia sankcií v týchto okolnostiach vytvára v okruhu používateľov jazyka národnostnej menšiny pocit neistoty, ba dokonca strachu, čo v dlhodobom horizonte vedie k vzniku nedôvery voči väčšinovej spoločnosti a jej členom. Benátska komisia navrhuje ako prvú alternatívu úplné zrušenie sankcií; druhou alternatívou je stanovenie možnosti ukladania sankcií iba za najzávažnejšie, resp. extrémne prípady porušenia zákona. Doslovný výňatok zo stanoviska Benátskej komisie: 129. Pokutu jednoznačne nemožno uložiť za také porušenie zákona o štátnom jazyku, ktoré predstavuje legitímne uplatnenie práva na používanie menšinového jazyka zaručeného nielen platnou slovenskou legislatívou ale aj, a to v prvom rade, medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou vrátane zákona o štátnom jazyku. Ide predovšetkým o Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín. 130. Pokiaľ ide o ďalšie nedostatky, Benátska komisia súhlasí so slovenskými orgánmi v tom, že pri neexistencii sankcií existuje riziko, že zákonné povinnosti sa nebudú dodržiavať. Keďže slovenské orgány pripisujú tomuto zákonu veľký význam, domnievajú sa, že je potrebné „vyzbrojiť ho zubami“. Je pravdou, že z logiky veci vyplýva, že porušenie zákona by sa v princípe malo trestať. Slovenské orgány navyše tvrdia, že tieto sankcie majú odstrašujúci účinok (doposiaľ nebola údajne uložená žiadna pokuta). 131. Otázkou ostáva, či (za predpokladu, že je to žiaduce) má zmysel požadovať sankcie za porušenie povinnosti používať úradný jazyk. V tomto zmysle Benátska komisia konštatuje, že možnosť odstrániť alebo napraviť nedostatok neplatí vo všetkých prípadoch, a to najmä vo vzťahu k médiám a kultúrnym podujatiam (ako možno odstrániť alebo napraviť nezabezpečenie prekladu reklamného oznamu týkajúceho sa kultúrneho podujatia, ktoré sa už uskutočnilo?). Bez ohľadu na to však slovenské orgány vysvetlili, že cieľom celého systému sankcií nie je trestať tých, ktorí nedostatok spôsobili, ale správne uplatňovať zákon, t.j. široké používanie úradného štátneho jazyka popri používaní menšinových jazykov v určitých prípadoch a oblastiach. Komisia sa domnieva, že tento cieľ by bolo možné účinnejšie naplniť prostredníctvom spolupráce, budovania dôvery a opatrení zameraných na dosiahnutie cieľov stanovených zákonom než prostredníctvom sankcií. Sankcie by sa mali použiť len v najkrajnejšom prípade, ak vôbec. Ak sa zákonodarca rozhodne pre druhú alternatívu a stanoví možnosť ukladania sankcií za najzávažnejšie prípady porušenia zákona, treba v záujme predchádzania nejasnostiam výslovne, expressis verbis uviesť okruh osôb postihnuteľných sankciami (právnické osoby podľa § 3 ods. 1, fyzické osoby podnikatelia alebo právnické osoby). 427
