Tóth Károly (szerk.): Nyelvi jogok. A kisebbségi és nyelvi jogok helyzete Szlovákiában. I. Jogsegélyszolgálat 2009-2011 - Nyelvi jogok 1. (Somorja, 2013)

Államnyelvtörvény

Tisztelt Képviselő Asszony! Tisztelt Képviselő Űr! 3. V § 3 ods. (3), bod c) sa vypúšťajú slová „a agenda cirkví a náboženských spoločností urče­ná pre verejnosť." V § 3 odsek 3 bode d) sa bodka nahrádza čiarkou a za bod d) sa vkladá nový bod e), ktorý znie: ,,e) vedie písomná agenda cirkví a náboženských spoločností súvisiaca s uzavretím man­želstva pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti vrátane záznamov o uzavretých manželstvách; tým nie je dotknuté používanie iných jazykov podľa § 3 ods. 3. a jazykov národnostných menšín podľa medzinárodných zmlúv a osobitných predpisov.” Odôvodnenie: Jedná sa o zákonnú úpravu pravidiel uvedených v Zásadách vlády, a to umožnením súčasného používania iného jazyka s ohľadom na § 1 ods. 3 zákona o štátnom jazyku, či. 8 Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, odporúčania Vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny z 22. júla 2009 a na odporúčania Benátskej komisie. Zákon o štátnom jazyku v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 neupravuje používanie liturgických jazykov. Agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť však má byť vedená a vydávaná v štátnom jazyku. Podľa Zásad vlády sa jedná výlučne o agendu súvisiacu s uzatváraním manželstva (v tomto prípade vystupuje duchovný v úlohe matrikára), čo treba v zákone výslovne uviesť. Doslovný výňatok zo stanoviska Benátskej komisie: 66. Pokiaľ ide o „úradnú agendu“, pripomíname, že zásada č. 5 Odporúčaní z Osla, k jazy­kovým právam národnostných menšín (1998) uznáva, že štát môže vyžadovať, aby listiny a dokumenty vydávané cirkevnými orgánmi, ktoré sa týkajú občianskeho stavu a majú právne účinky, boli vedené aj v úradnom jazyku štátu. 67. Benátska komisia súhlasí s vysokým komisárom OBSE, že táto požiadavka však ne­smie ísť nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné na účely registrácie. 68. Pokiaľ ide o „informácie určené pre verejnosť a „agendu cirkví a náboženských spo­ločností určenú pre verejnosť”, § 3 ods. 3 zrejme implikuje, že oznamy cirkvi určené verejnos­ti musia byť uvádzané v slovenskom jazyku. Tento pododsek nezakladá výnimku vo vzťahu k „používaniu jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu“. Nerozlišuje medzi tým, či národnostná menšina v obci tvorí aspoň 20 % obyvateľstva alebo nie. Neobsahuje ani výhradu v tvare „ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmlu­va, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, neustanovuje inak". 69. Ak § 3 ods. 3 implikuje, že na účel informácií a agendy cirkví a náboženských spo­ločností určených pre verejnosť môže byť použitý len slovenský jazyk, tento paragraf je poru­šením niekoľkých práv, ktoré garantujú medzinárodné zmluvy o ľudských právach a právach národnostných menšín, konkrétne: právo na slobodu náboženského vyznania, ktoré zahŕňa „slobodu prejavovať svoje nábo­ženské vyznanie alebo presvedčenie sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súk­romne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov a zachovávaním obradov.“ (či. 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach) v spojitosti so zákazom diskrimi­nácie (čl. 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach) 409

Next

/
Thumbnails
Contents