Tóth Károly (szerk.): Nyelvi jogok. A kisebbségi és nyelvi jogok helyzete Szlovákiában. I. Jogsegélyszolgálat 2009-2011 - Nyelvi jogok 1. (Somorja, 2013)
Államnyelvtörvény
A köztársasági elnöknek címzett levél... 6. Vláda SR nemá právomoc interpretovať zákon, ak k tomu od NRSR nedostala oprávnenie. V tomto ohľade sa stotožňujeme s právnym názorom Ministerstva spravodlivosti, zverejnenom v pripomienkovacom konaní. Zásady preto nemajú vo vzťahu k právam a povinnostiam občanov žiadnu právnu silu. Dajú sa chápať len ako interné metodické usmernenie pre orgány a zamestnancov štátnej správy. Celý postup teda neprispel k zvýšeniu právnej istoty vo vzťahu k občanom, ale naopak, implementáciu zákona ešte viacej znejasnilo. Zásadná pripomienka: Článok 2, predposledný odsek Podľa Zásad: „všetky doteraz prijaté zákony umožňujúce používanie jazykov národnostných menšín osobitne zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. majú vo vzťahu k zákonu o štátnom jazyku postavenie osobitného zákona flex specialis derogat legi generali), ak im zákon o štátnom jazyku také postavenie priznáva." Zmienka o tom, že postavenie /ex specialis sa vzťahuje na právne normy upravujúce používanie jazyka menšín len vtedy, ak im zákon o štátnom jazyku také postavenie priznáva, zbavuje pôvodný úmysel jeho efektívneho obsahu. V samotnom zákone i v Zásadách sa prelínajú dva koncepty. Jedným je ochrana a podpora slovenského jazyka (ako kultúrnej hodnoty) a druhým je definovanie postavenia slovenského jazyka ako prednostného komunikačného prostriedku verejného styku. Európske jazykové zákony, napr. francúzsky, slovinský, prľp. maďarský, ktoré si kladú cieľ ochrany jazyka ako kultúrnej hodnoty, sa však zameriavajú predovšetkým na jeho ochranu pred vonkajšími vplyvmi - najmä pred vplyvom americkej angličtiny. Slovenský zákon však rieši predovšetkým postavenie slovenského jazyka voči iným „vnútroštátnym“ jazykom, t.j. jazykom národnostných menších. Miešanie týchto dvoch konceptov vyvoláva interpretačné nedorozumenia a napätia. Francúzsky jazykový zákon rieši toto možné interpretačné napätie takto: (Loi Toubon, Article 21) „Les dispositions de la présente loi s’appliquent sans préjudice de la législation et de la réglementation relatives aux langues régionales de France et ne s’opposent pas à leur usage.“ (Ustanovenia tohto zákona sa uplatňujú bez ujmy na legislatíve a predpisoch vzťahujúcich sa na regionálne jazyky Francúzska a nebránia ich používaniu.) Slovinský zákon zas v úvode konštatuje: Article 1 (Introductory provision) (1) The Slovenian language (hereinafter: Slovenian) is the official language of the Republic of Slovenia. It is the language of oral and written communication in all spheres of public life in the Republic of Slovenia, except when Italian and Flungarian are official languages in accordance with the Constitution of Slovenia, and when the provisions of international treaties that are binding for the Republic of Slovenia specifically allows also the usage of other languages. Slovenský zákon č. 270/1995, vo svojom § 1, ods. (4) deklaruje, že „ak tento zákon neustanovuje inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahujú osobitné predpisy,“ pričom zároveň deklaruje, že slovenský jazyk má prednosť pred menšinovými jazykmi. Čiže kým na jednej strane predkladáte!' aj vládni činitelia 378
