Tóth Károly (szerk.): Nyelvi jogok. A kisebbségi és nyelvi jogok helyzete Szlovákiában. I. Jogsegélyszolgálat 2009-2011 - Nyelvi jogok 1. (Somorja, 2013)
Államnyelvtörvény
A köztársasági elnök válasza... Vážený pán Petőcz, vážený pán Tóth, vážení zástupcovia Okrúhleho stola, na záver chcem uviesť ešte niekoľko viet. Ubezpečujem Vás, že Slovensko má eminentný záujem o dobré susedské spolunažívanie. Spolu s Maďarskou republikou sme nielen susedia, ale aj členovia Európskej únie a spojenci v Aliancii. Slovenská republika nemá záujem o spory a nedorozumenia. Slovenská republika chce byť vyspelou a demokratickou krajinou, ktorá pre všetkých svojich občanov vie zabezpečiť najvyššiu možnú životnú úroveň s dodržiavaním ľudských práv a slobôd, vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám, ktoré žijú na jej území. Z tohto pohľadu aj novelu zákona o štátnom jazyku považujem za normu, ktorá sleduje legitímny cieľ. Primárnym cieľom novely jazykového zákona nie je regulovať používanie menšinových jazykov, ale naopak zabezpečiť, aby boli na celom území Slovenskej republiky dostupné informácie aj v štátnom jazyku tak, aby štátny jazyk mohol plniť integračnú funkciu v spoločnosti. Na národnostne zmiešaných územiach pritom zákon vychádza z princípu dvojjazyčnosti. Uvedomujem si, že akokoľvek dobre a správne formulovanú právnu vetu realizujú ľudia a je na nich, aby zabezpečili správne uplatnenie a zabránili jej porušeniu. Legitímnosť novely zákona o štátnom jazyku potvrdil aj posudok Knuta Vollebaeka, vysokého komisára pre národnostné menšiny OBSE. Konštatoval, že novela zákona je v súlade s medzinárodnými štandardmi. Posudok obsahuje aj odporúčania a upozornenia a Slovenská republika si je vedomá, že uplatňovanie novely zákona bude vyžadovať rozvahu, kompetentnosť a najmä zdravý úsudok. Posudok komisára Vollebaeka však jednoznačne vyvrátil počiatočné negatívne vyhlásenia, že zákon ide proti medzinárodným normám. Slovenská republika je pripravená, a musím zdôrazniť aj odhodlaná, obhájiť túto novelu aj pred inými medzinárodnými organizáciami. V tomto svetle považujem internacionalizáciu problému zo strany Maďarskej republiky za neprospešnú a kontraproduktívnu. Slovenská republika sa vždy zasadzovala o bilaterálne riešenie v dialógu Bratislavy a Budapešti. Postupné zaťažovanie jednotlivých medzinárodných organizácií touto otázkou preto nevnímam ako snahu o konštruktívne vyriešenie témy. Súhlasím s Vami, vážený pán Petőcz a vážený pán Tóth, že otázka používania slovenského jazyka ako štátneho jazyka je „citlivou otázkou“. Preto som presvedčený, že je nevyhnutné aj pri výklade novely zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky z 30. júna 2009 vychádzať zo znenia ustanovení 371
