L. Juhász Ilona: Amikor mindenki a háborús állapotok igája alatt roskadoz… Erdélyi menekültek a mai Szlovákia területén. Adalékok az első világháborús migráció történetéhez - Notitia Historico-Ethnologica 6. (Somorja-Komárom, 2015)
20. Földrajzi mutató
Súhrn a iné zariadenia. Okrem hnuteľného majetku si mnohí utečenci brali so sebou aj domáce zvieratá, o ktoré sa miestne úrady tiež museli postarať. O čom je veľmi málo informácií v tlači, to je postoj miestnych k utečencom, ich vzájomné kontakty. Z utrúsených poznámok môžeme dedukovať, že isté trenice sa vyskytovali, čo je pochopiteľné vzhľadom na diferencované spoločenské rozvrstvenie utečencov, aj na každodenné existenčné starosti miestnych. V tomto období už boli výrazné problémy so zásobovaním obyvateľstva potravinami i textíliami, viaceré druhy spotrebných výrobkov a potravín boli na prídel, skoro všetky oblasti života boli už nejako regulované. Popritom od vypuknutia vojny sa pre zhoršujúcu sa hospodársku situáciu stále viac využívala obetavosť obyvateľstva, od ktorého sa očakávalo, že bude prispievať na rôzne účely. Rýchlo sa zvyšoval počet vdov a sirôt, padlých a invalidných vojakov, ale aj počet žobrákov. Stále viac ľudí bolo odkázaných na pomoc, vážnou záťažou pre obyvateľov zázemia boli aj rekvirácie základných potravín a plodín. Vo svetle týchto skutočností musíme veľmi vysoko hodnotiť obetu, ktorú obyvateľstvo prinášalo peňažnými i materiálnymi darmi, ubytovaním a všetkými inými formami pomoci v prospech mnohotisícového davu sedmohradských utečencov. Zistilo sa, že na území dnešného Slovenska ich počet dosiahol 20 000, ale môžeme predpokladať že toto číslo mohlo byť aj vyššie. Minister vnútra po tom, ako sa vlna utečencov dala do pohybu, nariadil po celej krajine založenie výborov, ktoré mali za úlohu zbierať príspevky a riešiť úlohy súvisiace so situáciou vojnových utečencov. Výbory usporadúvali rôzne dobročinné podujatia, a úradníci alebo členovia rôznych spoločenských a cirkevných organizácií na mnohých miestach vyberali peňažné dary aj prostredníctvom podomových zbierok. Miestna tlač pravidelne informovala o výsledku zbierok, zverejňovala mená darcov, aby takto nabádala na dobročinnosť aj ostatných. Priebežne oživovala záujem o utečeneckú problematiku, pričom situácia utečencov bola v novinách vykresľovaná ešte tragickejšie, než bola v skutočnosti, aby sa takto vyvolal čo najväčší súcit miestnych. Vo výzvach a správach, písaných v duchu transylvánskeho romantizmu, boli zvýrazňované pozitívne stereotypy spájané so Sedmohradčanmi, najmä so Sikulmi: hrdinská obrana „maďarskej vlasti“ a Západu, podčiarkovanie ich „skutočnej“ „pravdivej“, „starodávnej“ madärskosti. Aj keď štruktúra utečencov zďaleka nebola homogénna, nachádzali sa medzi nimi chudobní i lepšie situovaní, viacerí priniesli so sebou časť svojho hnuteľného majetku a svojich domácich zvierat, novinové články hovorili o Sedmohradčanoch, ktorí utiekli v jedných šatách, zanechávajúc za sebou všetok svoj majetok. Takmer vo všetkých novinách publikovali miestni amatérski básnici svoje výtvory o sedmohradských utečencoch, o ich útrapách, písané v podobnom duchu, ako vyššie spomenuté, Sikulov a Sedmohradčanov idealizujúce články. O spolužití utečencov a miestnych obyvateľov písali noviny iba v pozitívnom duchu. Iba z niekoľkých utrúsených narážok môžeme dedukovať, že sa nejaké problémy predsa len vyskytovali. Vcelku ale môžeme konštatovať, že napriek všetkým ťažkostiam urobili miestni na pomoc utečencom všetko, čo bolo v ich silách, aj keď sami trpeli nedostatkom. Pomerne vysoké peňažné dary sa vyzbierali aj v tých maďarských i slovenských obciach, kde neboli ubytovaní sedmohradskí utečenci, aj z takýchto obcí im posielali naturálie a šatstvo. Pri návrate utečencov do ich domovov to boli opäť miestni obyvatelia, ktorí im zabezpečili jedlo na cestu, ale aj teplé odevy a obuv, čo bolo zvlášť významné pre chudobných utečencov. Keď bola vyhlásená celoštátna zbierka Pro Transsylvania na pomoc tým, ktorí sa vrátili na vojnou zdevastované územie, na prestavbu ich zbúraných domov, znovu do nej prispelo aj obyvateľstvo z územia, ktoré bolo predmetom nášho bádania. 462
