Popély Árpád: Fél évszázad kisebbségben. Fejezetek a szlovákiai magyarság 1945 utáni történetéből - Nostra Tempora 20. (Somorja, 2014)
Helységnévmutató
Zhrnutie Jedno polstoročie v menšine Kapitoly z dejín maďarskej menšiny na Slovensku po roku 1945 Dejiny maďarskej menšiny na Slovensku budú mať onedlho sto rokov, ich komplexné spracovanie však patrí dodnes medzi najväčšie dlhy historiografie. Týka sa to hlavne postavenia maďarskej komunity v druhej polovici 20. storočia, vrátane štyroch desaťročí totalitného komunistického režimu. O čiastočnú nápravu tohto dlhu sme sa pokúšali už so zostavením chronologického prehľadu dejín Maďarov v Československu v rokoch 1944 - 1992, následne spracovaním a publikovaním pramenných materiálov vzťahujúcich sa na postavenie maďarskej menšiny v rokoch 1948 až 1956 a na jej účasť v reformnom procese počas pražskej jari. Tým istým cieľom slúži predkladaná monografia, ktorá si o komplexnú analýzu síce netrúfa, v desiatich kapitolách približuje čitateľovi vybrané časti z takmer pol storočia dejín maďarskej menšiny od konca druhej svetovej vojny až po pád komunistického režimu. Desať kapitol sme usporiadali do štyroch tematických okruhov podľa významných medzníkov v dejinách maďarskej menšiny (1945 - 1948, 1948 - 1956, 1968, 1989). Po úvodnej prvej kapitole s názvom Od rokov bez domoviny po nežnú revolúciu, ktorá podáva náčrt najdôležitejších udalostí skúmaného obdobia, nasledujú štyri kapitoly prvého tematického okruhu s názvami Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, Deportácia Maďarov zo Slovenska do Čiech, Reslovakizácia a Vnútorné osídlenie. Keďže povojnové roky sú nielen najtragickejším obdobím v dejinách maďarskej menšiny, ale aj slovenskomaďarské vzťahy dodnes najviac zaťažujúcim a navyše dlho zamlčovaným problémom, je samozrejmé, že po roku 1989 sa dostali priamo do stredobodu pozornosti, natoľko, že dnes ich už môžeme považovať za najviac spracované zo všetkých problematík týkajúcich sa dejín Maďarov na Slovensku. Spomínané kapitoly sa preto nesústreďujú na zobrazenie už známeho politického pozadia a faktografie jednotlivých udalostí, ale na prezentáciu doteraz menej známych alebo vôbec nepreskúmaných reslovakizačných, vysídľovacích a osídľovacích plánov, ako aj rozdielnych územných aspektov výmeny obyvateľstva, deportácií, reslovakizácie a vnútorného osídlenia. Do druhého tematického okruhu sú zaradené tri kapitoly, ktoré sa týkajú obdobia od komunistického prevratu vo februári 1948 po maďarskú revolúciu roku 1956. V kapitole s názvom Maďarská komisia skúmame činnosť niekdajšieho pomocného a poradného orgánu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, ktorá v rokoch 1948 - 1949 zohrala významnú úlohu pri pripravovaní a uskutočňovaní uznesení ÚV o úprave postavenia maďarskej menšiny. Ťažiskom tematického okruhu je v poradí siedma kapitola s názvom Maďarské zastupiteľské úrady v Prahe a Bratislave a maďarská menšina v Československu v rokoch 1948 - 1956. Pomocou diplomatických hlásení spomínaných dvoch maďarských zastupiteľských úradov - vyslanectva v Prahe a generálneho konzulátu v Bratislave -, týkajúcich sa maďarskej menšiny, spracuje vzťah maďarskej diplomacie a maďarských komunistov k národnostnej otázke a maďarskej
