Simon Attila: Telepesek és telepes falvak Dél-Szlovákiában a két világháború között - Nostra Tempora 15. (Somorja, 2009)
Mutatók
Zhrnutie USADLÍCI A KOLÓNIE NA JUŽNOM SLOVENSKU V MEDZIVOJNOVOM OBDOBÍ Pozemková reforma prebiehajúca v 20-tych rokoch 20. storočia bola kľúčovou udalosťou v histórii Československa medzi dvomi svetovými vojnami. Znovurozdelenie vlastníctva pôdy totiž nesledovalo len sociálne a hospodárske ciele, ale malo aj rozhodný národnopolitický účel: posilniť hospodárske a súčasne aj politické pozície českého a slovenského obyvateľstva na úkor nemeckých a maďarských občanov. Jeden zo segmentov pozemkovej reformy predstavovala kolonizácia, v rámci ktorej bola poskytnutá pôda slovanskému obyvateľstvo významného počtu a bolo zabezpečené ich usídlenie na Južnom Slovensku, vtedy ešte homogénne obývanom Maďarmi. Okrem niekoľkých čiastkových štúdií napísaných na túto tému história kolonizácie je zväčša neprebádaná. Táto práca je snahou o vyplnenie tejto medzery, kým v mnohých pohľadoch aj prehodnocuje výsledky doterajších prieskumov: upresňuje počet rodín usadlíkov zúčastnených v kolonizácii, prehodnocuje zámery ukrývajúce sa v pozadí kolonizácie a spresňuje okolnosti realizácie osídlenia. Najdôležitejšími zdrojmi tejto práce boli doposiaľ málo skúmané materiály uložené v českých a slovenských archívoch, resp. dobová tlač, pritom však predstavovali významnú pomoc aj publikácie a vestník Štátneho pozemkového úradu riadiaceho vtedajšiu pozemkovú reformu a kolonizáciu. Prvá kapitola monografie obsahuje prehľad archívnych zdrojov a odbornej literatúry pozemkovej reformy a kolonizácie. Autor rozoberá osobitne odbornú literatúru medzivojnového obdobia, marxistickú ako aj najnovšiu literatúru, pričom poukazuje na to, že kým marxistické práce pomerne otvorene hovorili o nacionalistickom motíve kolonizácie, slovenská literatúra po zmene režimu (na rozdiel od českých autorov) odvodzuje tento proces výlučne od ekonomických a sociálnych príčin. V druhej kapitole autor pri skúmaní úlohy pozemkovej reformy vo vtedajšej československej politike dospieva k záveru, že reforma predstavovala jeden z najvýznamnejších elementov snáh smerujúcich k vytvoreniu československého národného štátu. Síce tento zámer nebol hmatateľný v zákonoch predstavujúcich základy reformy, tým rozhodnejšie sa však prejavil v praxi Štátneho pozemkového úradu vykonajúceho reformu, ako aj v konečnom výsledku pozemkovej reformy. Realizácia pozemkovej reformy na základe národného princípu bola obzvlášť nevýhodná pre väčšinové maďarské obyvateľstvo, ktoré získalo na ním obývanom Južnom Slovensku len približne 20% prideleného pozemkového majetku, kým ostatná pôda bola pridelená českým a slovenským usadlíkom, ako aj zostatkových statkárov a iných vlastníkov. V dôsledku toho sa hospodárska a politická sila Maďarov žijúcich na Slovensku oslabila a chudobní roľníci pripravení o všetok majetok sa ľahko dostávali do vleku komunistickej strany. Nasledujúca kapitola sa zaoberá predstavami a plánmi smerujúcimi k slovanskej kolonizácii Južného Slovenska. Slovenská politika (medzi inými aj Milan Hodža) sa usídľovanie snažila zdôvodniť falošným mýtom zatláčania slovenského sedliactva
