Popély Árpád: A (cseh)szlovákiai magyarság történeti kronológiája 1944-1992 - Nostra Tempora 13. (Somorja, 2006)
Mutatók
708 Zhrnutie venej Československej republiky urobili za rozpad československého štátu v rokoch 1938-1939 zodpovednými nemeckú a maďarskú menšinu, a pod zámienkou ich kolektívnej viny si stanovili za cieľ ich vysľdlenie a premenenie Československa na národný štát Čechov a Slovákov. Vo vzťahu k Maďarom to snažili dosiahnuť pozbavením ich občianskych práv, medzi iným odňatím ich československého štátneho občianstva, konfiškáciou ich majetku, ich jednostranným vysídlenľm, resp. po odmietnutí tohto plánu západnými mocnosťami vynútenou výmenou obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, deportáciou maďarského obyvateľstva do Čiech, kolonizáciou maďarského etnického územia Slovákmi, a nakoniec tzv. reslovakizáciou. Druhá kapitola sa zaoberá obdobím medzi októbrom 1948 a aprílom 1963. V tomto období sa uskutočnili pokusy na riešenie maďarskej otázky väčšinou prostredníctvom straníckych opatrení, zacielených aspoň na formálne záruky rovnoprávnosti, na opätovnú integráciu maďarského obyvateľstva do politického, spoločenského a hospodárskeho života krajiny. Do tohto časového úseku spadá opätovné vybudovanie siete škôl s maďarským vyučovacím jazykom, obnovenie vydávania tlače v maďarskom jazyku a zakladanie prvých maďarských kultúrnych ustanovizní. Tretia kapitola pojednáva obdobie medzi aprílom 1963 a aprílom 1969, ktoré je charakterizované nielen pokusmi o reformu komunistického zriadenia, ale aj o usporiadanie situácie maďarskej menšiny na nových základoch. V činnosti kultúrneho zväzu maďarskej menšiny - Csemadoku, sa v tomto období dostávali čoraz viac do popredia snahy o (politickú) reprezentáciu menšinových záujmov, čo v období Pražskej jari r. 1968 viedlo až k formulácii požiadaviek na kolektívne menšinové práva a na prijatie ústavného zákona o postavení národností v ČSSR. Štvrtá kapitola zahrňuje obdobie dvoch desaťročí tzv. normalizácie (apríl 1969-november 1989), známej cez osobu Gustáva Husáka, ktorého nástupom k moci sa prerušil reformný proces v krajine. Národnostné orgány, vybojované r. 1968, boli v období normalizácie zrušené, alebo sa stali formálnymi. Aj dostupnosť menšinových práv garantovaných ústavou bola obmedzená. Terčom častých útokov bolo najmä právo na používanie menšinového jazyka, ako aj maďarské školstvo, čo viedlo k vzniku ilegálneho Výboru na ochranu práv maďarskej menšiny v Československu. Piata kapitola chronológie napokon pojednáva o troch rokoch siahajúcich od novembra 1989 do decembra 1992, počnúc pádom komunistického režimu do zániku Československa, zahrňujúcich aj počiatočnú fázu vznikania nezávislého systému maďarských národnostných inštitúcií. V rokoch bezprostredne nasledujúcich po zmene režimu prešla maďarská menšinová komunita zásadnejšou transformáciou, ako počas štyroch desaťročí vlády štátostrany: úplne sa zmenila nielen jej politická štruktúra, ale aj stavba jej kultúrneho, výchovno-vzdelávacieho, vedeckého života a jej inštitucionálne zázemie. Organickú súčasť predkladanej chronológie tvoria registre v záverečnej časti publikácie, ktoré sú užitočnou pomôckou pri orientácii medzi rôznymi údajmi prezentovanými v publikácii.
