Hulkó Gábor: Oprávnenie k živnostenskému podnikaniu v Slovenskej republike - Nostra Tempora 11. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
Čast' V.
Realizácia a kontrola živnostenského oprávnenia 77 je v tejto súvislosti označenie ubytovacích zariadení, hotelov, motelov a pod., pretože mimo všeobecných náležitostí tieto označenia musia obsahovať aj označenie kvality v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR ohľadne kategorizácií ubytovacích zariadení. Vyhláška taxatívne vymedzuje možné kvalifikačné znaky kvality ako napr. rozloha izieb, poskytované služby súvisiace s ubytovaním, iné poskytované služby, materiálne vybavenie ubytovacieho zariadenia a pod. Ďalšou povinnosťou podnikateľa je vybavenie každej prevádzkárne tzv. autorizovanou inšpekčnou knihou, pre účely živnostenskej kontroly. Náležitosti a proces autorizácie inšpekčnej knihy upravuje vyhláška Ministerstva vnútra SR. Podnikateľ je ďalej povinný preukázať spôsob nadobudnutia tovaru a materiálu. Preukázanie nadobudnutia je možné prostredníctvom faktúry, dodacieho listu, kúpnej zmluvy a pod., pričom sa tiež skúma hodnovernosť týchto údajov. Táto povinnosť slúži predovšetkým k zabezpečeniu riadneho plnenia daňovej povinnosti. Zamestnávateľ - podnikateľ zodpovedá objektívne za odbornú a inú spôsobilosť svojich zamestnancov podľa § 30 odst. 4 ŽZ ak to vyžaduje spôsob alebo typ prevádzky. Uvedené hranice, resp. rozsah oprávnení a povinností stanovia základnú mieru realizácie živnostenského oprávnenia. Vo všeobecnosti je možné konštatovať že tieto hranice sú výrazom toho verejného záujmu, na ktorom sú založené ako samotné zásady živnostenského zákona, tak aj kontrola realizácie živnostenského oprávnenia živnostenskými úradmi. 3. kapitola: Verejný záujem v živnostenskom zákone Rozdiel medzi súkromným a právom verejným bol známy už aj starým Rimanom. Klasickú definíciu rímskej jurisprudencie, že právo súkromné je to, čo slúži záujmom súkromných osôb a právo verejné celej spoločnosti, sa nepodarilo prekonať ani po dlhých storočiach rozvoja práva a právnej teórie. Aj keď boli vytvorené rôzne teórie na vymedzenie a rozlíšenie súkromného a verejného práva, starodávna definícia sa používa aj naďalej, v podstate v nezmenenej podobe.
