Hulkó Gábor: Oprávnenie k živnostenskému podnikaniu v Slovenskej republike - Nostra Tempora 11. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
Čast' V.
Realizácia a kontrola živnostenského oprávnenia 75 nosti voči spotrebiteľom a povinnosti voči živnostenským úradom a iným orgánom. Táto typológia je však abstraktná a sú aj také povinnosti, ktoré nie je možné jednoznačne zaradiť do prvej alebo druhej skupiny91. Podľa konkrétnych ustanovení zákona primárnou povinnosťou podnikateľa je prevádzkovanie živnosti v súlade so živnostenským zákonom a osobitnými predpismi. Charakter tohoto ustanovenia je skôr deklaratívny, slúži predovšetkým na zaistenie dvojitej kontroly ako zo strany živnostenských úradov tak aj zo strany iných správnych orgánov. Pri dodržiavaní právnych noriem je podnikateľ povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Za taký výkon činností zodpovedá podnikateľ objektívne, pričom za odborné prevádzkovanie živnosti nie je považovaná taká prevádzka, ktorá nedodržuje právne a technické normy, profesijnú etiku, neplní daňové povinnosti alebo zabezpečuje výkon predmetu činnosti „bez povinne uzavretého pracovnoprávneho vzťahu"92. Zaujímavé je, že táto konštrukcia rozširuje vecnú pôsobnosť živnostenských úradov univerzálne na kontrolu každého aspektu podnikania založeného na ŽZ. Ak teda živnostenský úrad zistí porušenie zvláštneho zákona93, tak mu prislúcha právomoc uvalenia sankcií podľa § 65a odst. 2 písm. c) ŽZ 91 Napríklad povinnosť podnikateľa preukázať spôsob nadobudnutia tovaru a materiálu (§ 30 odst. 3 ŽZ) je primárne v záujme verejnom, pretože to slúži ku kontrole plnenia daňových povinností, je však aj v záujme spotrebiteľa, pretože týmto spôsobom má prístup ku kvalitnejším službám, tovaru apod. 92 Ust. § 29 odst. 4 písm. b) ŽZ. Jedná sa o reakciu na skutočnosť, že veľa podnikateľov obchádzal (a obchádza) pracovnoprávne predpisy „zamestnaním" živnostníkov namiesto riadnych zamestnancov. Tak zamestnávateľ sa oslobodí od platenia dávok sociálneho zabezpečenia, zbavuje sa povinnosti starať sa o svojich zamestnancov apod. Jedná sa o hrubé porušenie právnych povinností zo strany podnikateľa, ktorý zneužíva nerovné postavenie zamestnávateľa a zamestnanca, obchádza pracovnoprávne predpisy a vystavuje zamestnancov svojvôle zamestnávateľa bez možnosti právnej ochrany, pretože je síce pravdou, že osoby de iure nie sú zamestnancami, keď majú vlastný živnostenský list, ale de facto sú presne v takom podriadenom stave (a možno ešte v horšom) zamestnávateľovi ako riadni zamestnanci. 93 Teda porušenie iného ako živnostenského zákona.
