Hulkó Gábor: Oprávnenie k živnostenskému podnikaniu v Slovenskej republike - Nostra Tempora 11. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
Čast' IV.
58 Vznik oprávnenia k živnostenskému podnikaniu Ponímanie živností koncesovanvch naplňuje pojem klasickej koncesie74 v plnej miere. Mimo odbornú spôsobilosť, vymedzenú v prílohe č. 3 ŽZ, je súčasne stanovené posúdenie otázky iných podmienok spolu so spoľahlivosťou podnikateľa a tiež možnosť živnostenského úradu stanovenia podmienok pre výkon takej činnosti. Pri vydávaní živností koncesovaných teda nastupuje skutočné (voľné) správne uváženie75. Ako ale príslušná literatúra uvádza, posudzovaním spoľahlivosti - a správnym uvažovaním vôbec - je spojených viac negatív, pretože výklad tohto pojmu spôsobuje v praxi rôzne ťažkosti. Chýbajúce definície alebo vymedzenia neurčitých pojmov ani v rámcovej, resp. demonštratívnej podobe spôsobuje úradom značné problémy. V súčasnej dobe napr. za spoľahlivého v zmyslu ŽZ je možné podkladať toho, kto poskytuje záruku, že pri podnikaní dodrží právne predpisy a bude podnikať poctivo. Na základe týchto skutočností už objavili úvahy o minimalizácii počtu neurčitých pojmov, a tým aj upresniť podmienky „spoľahlivosti", v živnostenskom zákone. Inštitút „spoľahlivosti“ pritom ale 74 Pojem znamená úradné povolenie, udelenie práva k istým podnikom alebo výkonom, najmä v odbore živnosti', obchodu a dopravy. Toto vymedzenie nie je samozrejme vyčerpávajúce a je v značnej miere abstraktné, ale k pochopeniu podstaty javu postačuje, pretože vystihuje tie základné a spoločné rysy pojmu „koncesia", ktoré jej pripisujú rôzni autori. K bližšiemu a podrobnejšiemu výkladu viď napr. Horzinková, E.: koncesní systém v živnostenském podnikám', Anag 2002, 1. vydánľ, str. 48 a nasl. 75 V odbore správneho práva existuje niekoľko typov správneho uváženia, ako dva základné druhy je možné vymedziť viazané a voľné uváženie. Pri viazanom uvažovaní zákon stanovuje smer uvažovania správneho orgánu, napr. stanovením presných pravidiel, podľa ktorých má správny orgán postupovať (taká je napr. „úvaha“ správneho orgánu ohľadne bezúhonnosti žiadateľa živnostenského oprávnenia, pričom zákon pevne stanovuje obsah pojmu „bezúhonný“). Naproti tomu, uváženie voľné umožňuje správnemu orgánu voľbu medzi niekolko možnými riešeniami daného prípadu, pričom neurčitosť daného ustanovenia právneho predpisu je nutné považovať za rozpornú s požiadavkou právnej istoty a právneho štátu vtedy, ak intenzita tejto neurčitosti vylučuje možnosť stanovenia obsahu daného ustanovenia pomocou obvyklých interpretačných postupov. Pritom správny orgán nemôže pri svojom uvážení konať absolútne svojvoľne, ale musí rešpektovať zákonné a interpretačné kritériá, na základe ktorých je možné uskutočniť výber a zisťovanie okolností konkrétneho prípadu, ktoré sú potrebné pre jeho rozhodnutie.
