Hulkó Gábor: Oprávnenie k živnostenskému podnikaniu v Slovenskej republike - Nostra Tempora 11. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)

Čast' II.

Časť II.

Vymedzenie živnostenského podnikania

1. kapitola: Všeobecne o podnikaní

Pojem podnikanie je vymedzený vo všeobecnej rovine Obchodným zákonníkom11 (ďalej len ObZ). ObZ definuje v § 2 ods. 1 podnikanie, ako činnosť sústavnú, vykonávanú samostatne podnikateľom, vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť a ktorého účelom je dosiahnutie zisku. Ide o taxatívny výpočet, pričom platí, že všetky uvedené znaky musí daná činnosť splňovať súčasne.

Jedná sa teda o činnosť12 sústavnú. Je nesporné, že zákonodarca chcel s tým vyjadriť, že podnikaním nie je činnosť, ktorá je vykonávaná sporadicky13. Predpokladom sústavnosti je požiadavka opakovanosti konania alebo jednotlivých konaní, teda úkonov. Môže sa tiež jednať napríklad o činnosť sezónnu, činnosť s určitými prestávkami s úmyslom14 ju opakovať každoročne (napr. prevádzkovanie letného kúpaliska, vianočný predaj). Z praxe živnostenských úradov vyplýva, že pre zachovanie požiadavky sústavnosti je potrebné opakovanie danej činnosti aspoň jedenkrát do roka. Za sústavnú sa ďalej považuje činnosť, ktorá vyžaduje k prevádzaniu dlhšiu

11 Zákon č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník.

12 Pod „činnosťou" sa rozumie „predmet podnikania“. Piati' všeobecne uznávaný názor, že tým je každé opatrenie, každá aktivita, ktorú podnikateľ činí za účelom prevádzkovania svojho podniku, resp. svojich podnikaní. Pojem zahrnuje nie len udržanie, ale aj zväčšenie, rozšírenie majetku súvisiaceho s podnikaním. Nie je však možné pod pojmom „predmet podnikania" zahrnúť činnosť, ktorá s predmetom podnikania nesúvisí, prekračuje jeho hranice alebo je protiprávny.

13 Eliáš, K.: Kurs obchodního práva (Úvodní a obecná část; Soutéžnľ právo), 2. vydánľ, C. H. Beck, 1996, str. 86.

14 Dôležitý je úmysel a nie skutočnosť, či bola opakovaná. Viď. Dedič, J. a kol.: Obchodní zákoník, Komentár, Dil I., Polygon, 2002, str. 30.