Hulkó Gábor: Oprávnenie k živnostenskému podnikaniu v Slovenskej republike - Nostra Tempora 11. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)

Čast' I.

10

Živnostenské právo v systému práva

Východzie body systemizácie nášho právneho systému dáva samotný právny systém Slovenskej republiky. Tým sú základné stavebné prvky práva - právne normy a ďalej ich súbory: právne inštitúty. Na prvý pohľad sa môže preto javiť, že komplex prameňov sa kryje so systémom práva. Tomu tak ale nie je, pretože systém práva je určitou abstrakciou, zjednodušenou schémou, zatiaľ čo pramene sú výsledkom legislatívnej činnosť, pri ktorej je častým javom použitie rôznych metód právnej regulácie, rôznych noriem v rámci jedného predpisu. Existujúci systém práva nie je kópiou prameňov práva a je definovaný skôr právnou náukou ako praxou. Čo sa teda systému práva týka, používa náuka obvykle nasledujúce členenie:

1. Právo hmotné a procesné

Ako právo hmotné sa považujú normy, ktoré stanovia práva a povinnosti adresátov. Procesnoprávne normy potom stanovia, akým formálnym spôsobom môžu adresáti svoje práva presadzovať, resp. akým formálnym spôsobom môže byť vynútené splnenie povinnosti.

2. Právo verejné a súkromné

Členenie práva na súkromné a verejné má svoj pôvod v klasickom rímskom práve. V práve kontinentálnom bol a je dualizmus práva súkromného a verejného vyhrotený až do úplného protikladu4 5. Mimo Ulpiánovej klasickej definície6, ktorá v súčasnosti má iba demonštratľvno metodologickú hodnotu, sa vytvorilo množstvo teórií podporujúcich alebo popierajúcich dualizmus práva, ako sú napr. teória subordinácie, teória subjektov, normatívna teória apod7. Pritom je potrebné podotknúť,

spoločnosti (ako laickej, tak odbornej), alebo by vyslovene odporoval prirodzenému uvažovaniu ľudí', nebolo by dlhodobo použiteľné.

4 História právnej vedy je významným faktorom systemizácie. Dualizmus práva nie je diskutovanou témou v krajinách s anglosaskou právnou tradíciou, zatiaľ čo ohľadne potreby dualizmu sú vedené rozsiahle úvahy v krajinách s kontinentálnym systémom práva.

5 Burešová, J.: Pojem soukromé právo, Právnik 7/2002, str. 769.

6 „Publicum ius est, quod ad statum rei Romane spectat, privatum quod ad singulorum...", Urfus, V.: Historické základy novodobého práva soukromého, C. H. Beck, Praha 1994, str. 1.

7 Bližšie k tomu napr. Havlan, P.: Vlastnictví štátu, Brno, Masarykova univerzita, 2000, zejména str. 54 a naši. alebo Havlan, P.: Zamyslení nad tzv. verejným vlastnictvím a jeho perspektívami, Právny obzor, 5/2001, s. 397 a násl