Viga Gyula (szerk.): Nagytárkány. I. Tanulmányok a község településtörténetéhez és néprajzához - Lokális és regionális monográfiák 5. (Somorja-Komárom, 2006)

Sz. Tóth Judit: Jeles napi szokások és hiedelmek

Výročné zvyky a ľudová viera vo Velkých Trakanoch

(Zhrnutie)

K výskumu zvykov, zvykoslovnej poézie a ľudovej viery okrem spomienok a recentných výskumov máme k dispozícii aj jeden vynikajúci rukopis z roku 1913. Tým sa naskytla príležitosť pre časovú analýzu, sledovanie premien jednotlivých zvykov, zvykoslovných praktík, zániku ich jednotlivých prvkov.

Dnes skúmateľný zvykoslovný materiál je pomerne jednotný v kruhu príslušníkov všetkých troch konfesií (gréckokatolíckej, rímskokatolíckej, reformovanej). Výskum výročných zvykov prebiehal medzi obyvateľmi patriacimi k všetkým trom konfesiám v obci. Na začiatku 20. storočia slávili oveľa viac sviatočných dní, peknou tradíciou boli jarné dievčenské hry a sviatky hospodárskeho roka. Tieto pestré zvykoslovné tradície sa pomaly homogenizovali, pojmúc do seba rôzne prvky rímskokatolíckych, gréckokatolíckych a reformovaných tradícií. Nadnes sa väčšina ľudových zvykov koncentrovala okolo významných cirkevných - predovšetkým veľkonočných - sviatkov. Vo zvykových praktikách vo Veľkých Trakanoch dominuje gréckokatolícky charakter, s nimi spojená zvykoslovná poézia má však protestantské korene a je veľmi bohatá.

Sviatočné zdravice, obchôdzky spojené s vyberaním darov majú na okolí dávne tradície. Hry s Betlehemom hrajú takmer sto rokov, premeny tohto zvyku dokazujú textové varianty. V nápadne veľkom počte sa podarilo zozbierať sviatočné zdravice. Meninové a veľkonočné zdravice sú aj dnes živým žánrom slovnej kultúry v obci. Paralely týchto zvykov možno nájsť nielen v Medzibodrožľ, v Užskej oblasti, Hornom Potisí a maďarských obciach Zakarpatskej Ukrajiny, ale ich jednotlivé prvky aj v zemplínskych obciach so zmiešaným obyvateľstvom.

Druhá časť štúdie umožňuje nahliadnuť do kedysi bohatého poverového sveta usadlosti.

Spomedzi osôb s nadprirodzenou silou boli všeobecne známe bosorka, učený pastier, tátoš a černokňažník, spomedzi nadprirodzených bytostí mora. Zo začiatku 20. storočia sa zachovali záznamy o rastlinách s čarovnou mocou. Najviac starších a súčasných údajov sa nazbieralo o tematike urieknutia, uhranenia. V kruhu trakanských žien ešte aj v dnešných dňoch žijú tie, ktoré podľa ich presvedčenia môžu mat vplyv na ich život: uhranutie, urieknutie, viera v silu kliatby.

iahresbräuche und Volksglaube in Nagytárkány

(Zusammenfasung)

Zur Untersuchung von Bräuchen, Gewohnheitslyrik bzw. Volksglauben in Nagytárkány stand uns außer Rückerinnerungen und rezenten Sammlungen auch eine im Jahre 1913 geschriebene ausgezeichnete Handschrift zur Verfügung. Dadurch war es möglich, diese chronologisch zu analysieren, einzelnen Gewohnheiten bzw. Elementen dieser Aufmerksamkeit zu schenken.

Das Brauchmaterial, der uns gegenwärtig zur Verfügung steht, weist ziemlich einheitliche Wesenszüge bei allen drei Religionen (griechisch-katholisch, römischkatholisch, reformiert) auf.

429