Viga Gyula (szerk.): Nagytárkány. I. Tanulmányok a község településtörténetéhez és néprajzához - Lokális és regionális monográfiák 5. (Somorja-Komárom, 2006)
Szilágyi Miklós: Összefüggések és kölcsönhatások: halászat - sporthorgászat - orvhalászat
Varga László, D[eregnyői] 1984 Népi halászati eszközök és módok a Latorca halászatában. Új Mindenes Gyűjtemény 3. Bratislava, 53-74. p. 1989 Népi halászati eszközök, halászati módok Szirénfalván és Csicserben. Néprajzi Közlések V. Bratislava, 60-67. p. 2004 A halászok világa. Hagyományos halászat az Ung, a Labore és a Latorca folyón. Pozsony/Bratislava Súvislosti a vzájomné vplyvy: rybárstvo - športové rybárstvo - pytliacke rybárstvo (Zhrnutie) Veiké Trakany sú obcou, ležiacou v blízkosti rieky Tisa, na brehu jej mŕtveho ramena. Zdal sa byť teda oprávneným bádateľský predpoklad, že výskum, prevádzaný s monografickými nárokmi, môže priniesť cenné informácie o využívaní vôd tunajšími obyvateľmi: o činnosti spojenej s rybolovom, o ľudových vedomostiach, zaujímavých z národopisného hľadiska. Výskumný program som si zostavil s ohľadom na hľadiská a výsledky viac ako storočného (od publikovania monografie Ottó Hermana roku 1887 súvislého) národopisného skúmania maďarského ľudového rybárstva. Musel som však vziať do úvahy aj okolnosť, že v súčasnosti na Slovensku nie je povolený lov rýb tradičnými spôsobmi, len prostriedkami športového rybárstva. Muži z Veľkých Trakán, narodení v rokoch 1920-1950, uvádzali svoje zážitky o praktikách rybolovu z čias svojho detstva a mladosti, alebo priznali, prípadne len naznačovali porušenie zákona zo strany svojej alebo iných ľudí. Uviedli také spôsoby a prostriedky rybolovu, ktoré sú zákonmi a nariadeniami zakazované a prenasledované, avšak dodnes používané - t.j. pytliacke -, ktoré už pred 50-100 rokmi uvádzajú z rôznych maďarských vôd národopisci ako „archaické“. Môj výskum teda umožnil aj to, aby som na konkrétnych príkladoch zvažoval: akým spôsobom sa prechovali ekologické a technické skúsenosti tradičného rybárstva do legálneho športového rybárstva, resp. či táto legalita môže znamenať aj zabudnutie, skrývanie istých tradičných, „nezákonných", vhodnou konšpiráciou však úspešne využívaných spôsobov rybolovu. Prostriedky a spôsoby lovu rýb v spomienkach obyvateľov Velkých Trakán, resp. v kruhu športových rybárov a pytliakov, ukazujú praktiky rybolovu lokálneho charakteru v druhej polovici 20. storočia ako veľmi diferencované, pružne sa prispôsobujúce ekologickým a spoločensko-hospodárskym podmienkam. Do 60-70-tych rokov 20. storočia príslušníci tzv. rybárskych spoločenstiev (kompánií) lovili ryby predovšetkým pomocou jazernej záťahovej siete zvanej dalom (maď. gyalom) - používal ju každý, kto si popri poľnohospodárskej činnosti alebo inom povolaní doplňoval svoj príjem rybolovom. Popritom na Hornom Potisľ a popri prítokoch Tisy boli v minulom storočí mnohokrát opísané početné menšie náčinia, ktoré používali aj členovia niekdajšej kompánie a pri pytliackom rybolove aj dnes používajú úplne rovnaké alebo podobné sieťové konštrukcie. Napr. na dne i navrchu otvorený prútený kôš (maď. tapogató) a jeho dnešný variant zo železných tyčí a drôtenej siete; viaceré formové i funkčné varianty čerení (maď. szák, emelőszák); vrše alebo im podobné zariadenia, majúce za cieľ uzavrieť cestu ťahu rýb; druh záťahových sietí, ktorú ťahali dvaja muži kráčajúc vo vode (maď. kétkóz). A známe boli aj veľmi archaické spôsoby lovu rýb holými rukami, bez akýchkoľvek prostriedkov, čo je 379
