Viga Gyula (szerk.): Nagytárkány. I. Tanulmányok a község településtörténetéhez és néprajzához - Lokális és regionális monográfiák 5. (Somorja-Komárom, 2006)
Frisnyák Sándor: Táj és ember
Krajina a človek (Zhrnutie) Obec Veľké Trakany ležľ na brehu rieky Tisa v (Hornom) Medzibodrožľ. Rozloha usadlosti je 15 km2. Intravilán a extravilán obce sa rozprestiera na povodňami nedotknutom teréne riečneho chrbta, vytvorenom Tisou a na naplaveninovom kuželi dávnych riek. Vnútorný priestor (zastavané prostredie) bol vytvorený na okraji riečneho chrbta - na hranici bezpovodňového terénu a záplavovej roviny. Prvé ľudské spoločenstvá, ktoré sa objavili na územf Veľkých Trakán, sa zaoberali zberným hospodárstvom, rybárstvom a koristným hospodárstvom, ale zabezpečovaním svojho živobytia nezasahovali do prirodzeného vývoja svojho prostredia. Neskôr, v období tzv. neolitickej revolúcie (5000-4200 pred Kr.) človek prešiel na produktívne hospodárenie, na poľnohospodárstvo a chov dobytka. Ľudia, zaoberajúci sa produktívnym hospodárením - súčasne s prispôsobovaním sa ekologickým podmienkam - sa už stali činiteľom, formujúcim krajinu a pretvárajúcim životné prostredie. Počiatky kultúrnej krajiny, ktoré boli drobnými izolátmi, v 8.-9. storočí zanikli. Paleta zdrojov energie Medzibodrožia - v rámci neho Veľkých Trakán - zodpovedala nárokom na prostredie dobyvateľov uhorskej vlasti: činnosti spojenej s poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V dobe príchodu Maďarov do vlasti a ranej doby Arpádovcov sa vo Veľkých Trakanoch i v širšom okolí vytvorili pásma, prispôsobujúce sa ekologickým podmienkam využívania priestoru. Vodné toky (Tisa, Tice a Karča ) zabezpečovali rybárske miesta, pažite záplavovej roviny ako prirodzená báza krmiva a záplavové lesy vhodné na pasenie zase podmienky na chov dobytka. V inundačných pásmach vznikli v 18.-19. storočí čoraz významnejšie ovocné sady (maď. Tisza-kertek). Na piesočnatom povrchu, chránenom pred povodňami, prevádzali orné hospodárenie. A táto štruktúra priestoru sa až do integrovaných, prostredie meniacich prác, spojených s reguláciou riek a ochranou proti povodniam (1846-1914) sotva menila. Po vybudovaní hrádzí preniklo poľné hospodárenie aj do chráneného záplavového pásma. V roku 1865 zaberala orná pôda 37,5 % pôdneho fondu Veľkých Trakán, v roku 1897 to už bolo 58,4 %, v roku 1930 viac ako 72 %. Zmeny vo využívaní krajiny súviseli so zmenou výrobnej štruktúry. Integrovaná premena prostredia a rozvoj kultúrnej krajiny - napriek uskutočneným, ale napraviteľným chybám - bola vo Veľkých Trakanoch a v širšom okolí, presnejšie v celom regióne Dolnej zeme nutným procesom: uskutočnila sa v záujme modernizácie a udržateľného rozvoja. 29
