Viga Gyula (szerk.): Nagytárkány. I. Tanulmányok a község településtörténetéhez és néprajzához - Lokális és regionális monográfiák 5. (Somorja-Komárom, 2006)
Mizser Lajos: A község nyelvi jellemzői
uplatňujú normy hovorového jazyka: napr. viszpart'\/ízparť, egisség 'egészség', néccer 'négyszer', ale existujú aj veľkotrakanské zvláštnosti: ősze 'össze', nyó"nő' (ige!), térgyepe/ 'térdepel', sa//d 'sarló'. Kedysi poznalo toto nárečie aj hlásku ly , ale táto sa dnes objavuje v podobe hlásky j : jászoj 'jászol', ököj 'ököl'. Názov niekdajšieho župného sľdla však dôsledne vyslovujú ako Ujhel v celom Medzibodrožf. V slovnej zásobe, slovných zvratoch nárečie Veľkých Trakán sa v mnohom Iľši od hovorového jazyka, ale tieto slová a slovné zvraty sa postupne dostávajú na perifériu: dísztó 'disznó', pipulya 'gyermekláncfű', resp. Ha jó vóna, a kutya is megenné (prekl. Keby to bolo dobré, aj pes by to zožral) = veľmi zlé. Medzi (staré, prípadne niekoľko storočné) jazykové zvláštnosti patri' aj pôvod názvu obce, skúmanie miestnych názvov. Danú obec môžu charakterizovať aj rodinné mená. Vo Veľkých Trakanoch sú najčastejšie nasledovné: Dobó, Dobos, Gönczi-Gönczy, Nagy, Pólyák, Pólyi, Tárczy. Sprachliche Kennzeichen des Dorfes (Zusammenfassung) Das Dorf Nagytárkány gehört zum nordöstlichen Sprachdialektengebiet, konkreter zum Sprachdialektengebiet im Zwischenraum Bodrog. Charakteristische Züge sind: die Vokale a und á sind immer labial, der geschlossene Vokal é kommt nur sehr selten vor. Es steht der ungarischen Gemeinsprache nahe, doch es finden sich viele Abweichungen. Die Diphtonge sind geschlossen: ao, ou = ó; öü, eü = ö, bzw. geöffnet: le, ië = é; sie werden allmählich aufgelöst. Es gibt mehrere Beispiele für Gebrauch von geschlossenen Vokale: kökiny - kökény, míreg - méreg, lú - ló, esu - cső. Illabilisation kommt nur selten vor: kilső, 'külső', fii, 'fül'. Eine Verkürzung ist jedoch je nach Dialekt häufig: pup - púp, vasút - vasút, nehez - nehéz, gyűrű- gyűrő. Eine Dehnung kommt manchmal unerwartet vor: cúkor, piros, sima. Eine so genannte Ersatzdehnung erfolgt durch Weglassen von - / -: őtözik - öltözik, erkőcs - erkölcs, kódus - koldus. Einzelne Vokale können in bestimmten phonetischen Stellungen ganz wegfallen: diszitni - díszíteni, karcsi - karosai. Beim Konsonanten-Lautgesetz gelten vorwiegend Normen der Gemeinsprache: z.B. viszpart - vízpart, egisség - egészség, néccer - négyszer; es gibt aber auch Erscheinungen, die für Nagytárkány charakteristisch sind: ősze - össze, közé - közzé, nyő - nő (als Verb!), térgyepei - térdepel, sálló - sarló. In der Vergangenheit war in dieser Mundart auch „ly“ gebräuchlich, heute mehr zu „j“ geworden: jászoj - jászol, ököj - ököl; der Name der ehemaligen Komitatsstadt wird im gesamten Zwischenraum Bodrog grundsätzlich Ujhel ausgesprochen. Die Mundart in Nagytárkány unterscheidet sich in Wortschatz und Redensart von der Gemeinsprache, doch diese gelangen allmählich auf die Peripherie: dísztó - disznó, pipulya - gyermekláncfű, bzw. der Satz „Ha jó vóna, a kutya is megenné“ - ist absolut falsch. Zu den alten (ja jahrhundertealten) sprachlichen Kennzeichen gehört der Ursprung des Dorfnamen und die Untersuchung der Ortsnamen. Eine Gemeinde kann doch auch durch ihre Familiennamen bezeichnet werden. Die häufigsten Familiennamen in Nagytárkány sind: Dobó, Dobos, Gönczi - Gönczy, Nagy, Pólyák, Pólyi, Tarczy. 241