Viga Gyula (szerk.): Nagytárkány. I. Tanulmányok a község településtörténetéhez és néprajzához - Lokális és regionális monográfiák 5. (Somorja-Komárom, 2006)
Csíki Tamás: A megtelepedés útján. A nagytárkányi zsidóság a 18 - 19. században
Cesty usídľovania Židovské obyvateľstvo Velkých Trakán v 18.-19. storočí (Zhrnutie) Štúdia sa zaoberá dejinami židovského obyvateľstva v 18.-19. storočí'. O procese osídľovania informujú celoštátne a miestne súpisy, ktoré obsahujú meno hlavy rodiny, niekedy aj počet členov rodiny (detí, súrodencov a iných príbuzných), ako aj povolanie a príjmy hlavy rodiny. Celoštátny súpis z roku 1746 spomína prvýkrát izraelitov, ktorí boli nájomcovia panstva Sennyey, čiže - ako v dedinách Medzibodrožia - živobytie im zabezpečoval prenájom menších veľkostatkárskych regálov: krčiem a liehovarov, ako aj zmluvné prevádzanie remesiel. A hoci sa ich počet do konca 18. storočia a v prvých desaťročiach 19. storočia zvyšoval a narastal medzi nimi aj pomer tých, čo mali rodinu (spolu s tým sa zvyšoval aj počet detí), resp. tých, ktorí sa narodili v Zemplínskej župe, z hľadiska jednotlivcov to neznamenalo kontinuitnú prítomnosť. Namiesto toho bola charakteristická neustála migrácia, priebežné vysídľovanie a osídľovanie, čo rôzne príčiny (mocensko-administratívne nariadenia, hospodárske nevyhnutnosti, sociokultúrne tradície) sformovali v individuálne rozhodnutia. Detailnejší obraz o izraelitoch vo Veľkých Trakanoch získame na základe sčítania obyvateľstva v roku 1870, ktoré podľa jednotlivých domov (domácností) uvádzajú mená tu žijúcich (ich príbuzenský pomer), dátum a miesto narodenia, rodinný stav, povolanie, gramotnosť, ako aj počet domácich zvierat. Na základe týchto údajov môžeme vyvodzovať demografické údaje izraelitov, zloženie ich domácností, ako aj niektoré javy, týkajúce sa spôsobu ich života a integrácie do dedinského spoločenstva. V raste počtu židovského obyvateľstva hrala prvoradú úlohu vysoká pôrodnosť, ale neukončila sa ani migrácia, hoci pravdou je, že väčšina prisťahovalcov pochádzala z Medzibodrožia (čiže z užšieho regiónu). Časté bolo priženenie a zo súpisu z roku 1870 môžeme vyvodiť poznatky aj o niekoľkých, súbežným uzatváraním manželstiev sa vytvárajúcich príbuzenských (švagrovských) sietí. Domácnosti však boli nukleárne, resp. v Trakanoch žila v tej dobe len jediná židovská rodina, pozostávajúca z rodičov a rodiny ich už v manželstve žijúceho dieťaťa. Údaje o zamestnanosti poukazujú na pomaly sa diferencujúce spoločenstvo. Na čele s majetným nájomcom hospodárskych zvierat, resp. pôdy; obchodníkov už možno členiť podľa zamerania ich činnosti; rozdelenie remeselníkov podľa odborov dokazuje krčmár, mäsiar, obuvník, krajčír a mydliar. Narastal však aj počet židov, žijúcich z príležitostnej práce alebo nádenníkov, paholkov a sluhov, zviazaných s veľkostatkom. V závere sa štúdia zaoberá náboženskými organizáciami a inštitúciami, budovanými od 40-tych rokov 19. stor., zmenami systému rituálov a tradícií, zvykov a životného štýlu, problematikou používania jazyka, z čoho môžeme usudzovať aj na súčasne existujúce prvky začlenenia sa a izolácie. 194
