Bukovszky László (szerk.): Egy régió története a XI. századtól 1945-ig. Mátyusföld - Lokális és regionális monográfiák 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2005)

Helynévmutató

Krajinská kresťansko-socialistická strana (Országos Keresztényszocialista Párt) a Krajinská maďarská maloroľnícka a poľnohospodárska strana (Országos magyar Kisgazda és Földműves Párt, od roku 1925 Maďarská národná strana - Magyar Nemzeti Párt). Z ľavicových politických strán mali pomerne vysokú podporu najprv sociálni demokrati, po rozpade strany Komunistická strana Československa. Po viedenskej arbitráži sa úplne zmenila dovtedajšia štruktúra politických strán.

V hospodárskej štruktúre regiónu po stáročiach dominovala poľnohospodárska výroba. Napriek tomu sa mestečká s regálnymi právami získanými od panovníka alebo zemepána, stali významnými trhovými miestami. Z niektorých sa vyvinuli významné obchodné centrá (Sered', Šaľa a Šintava). Vzniknuté trhové miesta (Galanta, Horné Saliby, Močenok, Senec, Sered', Sládkovičovo, Šaľa, Šintava a Vlčany) boli vhodným odbytišťom pre remeselnícke výrobky cechov, vzniknutých niekedy už v 16.-17., ale najmä v 18. storočí. Cechy vo viacerých prípadoch združovali remeselníkov z dedín a miest patriacich k istému panstvu, resp. žijúcich v susedných obciach. Cieľom združovania remeselníkov v cechoch bola ochrana pred cudzím tovarom prinášaným obchodníkmi a konkurenciou fušerov a zároveň získanie zliav pri nákupe surovín a predaji hotových výrobkov. Cechový systém s niekoľko storočnou tradíciou bol v Uhorsku zrušený na základe zák. čl. 8/1872.

V druhej polovici 19. storočia, v čase dualizmu, zapustili na Matúšovej zemi pod vplyvom priemyselnej revolúcie hlboké korene niektoré priemyselné odvetvia. Priemyselná revolúcia sa začala mechanizáciou poľnohospodárstva a smerovala k vybudovaniu siete potravinárskeho priemyslu. Jeho prvoradým cieľom bolo spracovanie dopestovaných produktov (mlynárstvo, liehovarníctvo, cukrovarnľctvo). Od druhej polovice 19. storočia sa postupne najväčším priemyselným odvetvím na Matúšovej zemi stal mlynársky priemysel. Tradičné vodné mlyny nahradili mlyny na parný, resp. elektrický pohon postavené na prelome 19.-20. storočia, resp. v prvej tretine nasledujúceho storočia (Diakovce, Dolné Saliby, Mostová, Neded, Selice, Senec, Sládkovičovo, Šaľa, Tešedkovo, Váhovce, Veľké Úl'any, Vlčany, atď.) Cukrovarnľctvo na Matúšovej zemi malo svoje významné miesto aj v dejinách uhorskej výroby cukru. Prvý cukrovar v krajine založil v roku 1830 vo Veľkých Úlänoch Mikuláš Lacsny. Sládkovičovský cukrovar (Diószegi Cukorgyár Rt.), založený v roku 1867, sa po počiatočných pokusoch za krátky čas stal najmodernejším závodom v krajine. To isté možno povedať aj o Poľnohospodárskom cukrovare v Seredi (Szeredi Mezőgazdasági Cukorgyár) založenom v roku 1906.

V období dualizmu vznikli na základe podnetných hospodárskych opatrení v záujme uspokojenia úverových požiadaviek miestnych remeselníkov, roľníkov a gazdov viaceré sporiteľne lokálneho významu. V bývalých mestečkách, trhových centrách, vznikli prvé úverové inštitúcie v rokoch 1867-1873. V Seredi v roku 1867, v Galante a v Šali v roku 1873. V období „zlatého veku“ uhorských bánk, v rokoch 1895-1913, vzniklo v regióne ďalších osem peňažných ústavov. Tri z nich vznikli v Galante, dva v Seredi a po jednom v Šali a v Senci. Najsilnejšou finančnou inštitúciou v regióne bola v čase hospodárskej konjunktúry Úverová banka v Galante (Gaiántai Hitelbank). V dôsledku viedenskej arbitráže boli existujúce peňažné ústavy viazané k budapeštianskemu bankovému trhu. Vypuknutie druhej svetovej vojny negatívne ovplyvnilo bilanciu bánk a vojnové straty zastavili prirodzený rozvoj hospodárstva.

Pre analýzu hospodárskeho rozvoja Matúšovej zeme od prvej polovici 19. storočia je základom vzájomný vplyv uhorských a európskych ekonomických procesov. Preberanie západoeurópskych hospodárskych a politických myšlienok si snažilo nájsť cestu aj na Uhorský snem. Jeho cieľom bolo zrušenie feudálneho spôsobu výroby a poddanstva. Primknutie sa uhorského poľnohospodárstva k európskemu umožnili tri zákonné nariadenia. Prijatie práva výkupu (vykúpiť sa) z roku 1840, zákony z apríla 1848 rušiace urbár-374