L. Juhász Ilona: Rudna. I. Temetkezési szokások és a temetőkultúra változásai a 20. században - Lokális és regionális monográfiák 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
10. Függelék
ne upúšťalo a nápisy už nepozostávajú len z veľkých písmen, ako tomu bolo od polovice storočia. Jazyk nápisov do istej miery odráža aj osobitosti miestneho nárečia. Z toho dôvodu publikácia predstavuje aj jednotlivé nápisy rozdelené do skupín upozorňujúc na frekvenciu výskytu jednotlivých variantov. V prípade slovenských nápisov nie je počet variantov taký vysoký ako pri nápisoch maďarských, pričom počet nápisov v slovenskom jazyku je omnoho nižší ako počet nápisov v maďarskom jazyku. Táto skutočnosť je pozoruhodná aj z toho dôvodu, že na základe údajov zo sčítania ľudu by sme očakávali iný pomer. Medzi symbolmi na náhrobníkoch popri kríži dominuje banícky symbol, ďalej nasleduje kalich, alebo vŕba a vetvička ruže. Okrem baníckeho symbolu sa iné znaky, ktoré by poukazovali na zamestnanie, nevyskytujú. Na hrobe detí alebo mladých ľudí sa objavuje pár holúbkov, z ktorých jeden je mŕtvy, alebo postava modliaceho sa anjela. Aj obyčaje späté so starostlivosťou o hroby sa v priebehu storočia značne zmenili, podobne aj slávenie Pamiatky zosnulých, výzdoba hrobov, pálenie sviečok. V prvej polovici storočia išli ľudia na cintorín až po zotmení. V posledných troch desaťročiach sa čas návštev posunul výrazne dopredu, v súčasnosti je všeobecne rozšírený zvyk, chodiť na hroby po obede. V prvej polovici storočia sa nepálili sviečky na všetkých kalvínskych hroboch, ale v súčasnosti - až na jeden prípad - sa aj u nich rozšíril tento zvyk. V živote lokálneho spoločenstva zohráva cintorín čoraz väčšiu úlohu. V posledných dvoch desaťročiach sa návšteva cintorína stala takmer až kultovou. Platne, ktoré zakrývajú hroby, podobne aj náhrobníky, dvakrát do roka čistia, mnohí ich natierajú aj ochrannými látkami. Prostriedky slúžiace na údržbu sú v mnohých prípadoch počas roka uložené za náhrobníkom alebo pod lavicou pri hrobe. Stavanie lavičiek k hrobom sa tiež veľmi rozšírilo najmä v posledných dvoch desaťročiach. Popri dni Pamiatky zosnulých zohráva návšteva cintorína dôležitú úlohu aj na Vianoce. Na Štedrý večer väčšina obyvateľov navštívi cintorín. Ozdobia hroby, uložia vetvy z jedličky a rôzne vianočné ozdoby a mnohí prinesú aj malý vianočný stromček. Medzi ozdobami sa nachádzajú farebné gule, “zlatý dym“ a často aj salonky. Na hroboch zapália aj sviečky alebo kahance a cintorín je na Vianoce vysvietený už takmer ako v deň Pamiatky zosnulých. V posledných desaťročiach sa teda návšteva cintorína, starostlivosť o hroby dostáva do popredia. Náhrobníky zhotovené z rôznych druhov kameňa sa stávajú symbolmi statusu. Pochovávanie do krýpt sa stalo takmer všeobecným pravidlom. Čoraz častejšie sa stáva, že ešte žijúce manželské páry si pripravia miesto hrobu (krypty) a náhrobníky, stáva sa aj to, že vopred na ne umiestnia aj fotografie. Niektorí si náhrobník s nápisom uchovávajú až do svojej smrti doma. Tento jav sa prvýkrát vyskytol v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, ale vo väčšej miere sa rozšíril v deväťdesiatych rokoch. V obci bolo zvykom aj pochovávanie do hrobového výklenku, pod tzv. padnal (podmola), ale po objavení sa krýpt táto obyčaj postupne žanikla. Spomínaný typ pochovávania sa využíval najčastejšie v prípade detí alebo manželských partnerov. V obci sa rozširuje spaľovanie mŕtvych, ktoré so sebou áutomaticky prináša aj zmenu rozmerov a tvaru náhrobníka a hrobu. Prvé žiarové pochovávanie bolo v roku 1978, jeho postupné rozšírenie zaznamenávame v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. V rudnianskom cintoríne nepochovávajú len domácich obyvateľov, ale aj ľudí s rudnianskym pôvodom. Stalo sa, že aj z väčšej vzdialenosti (z Maďarska) prinesú urnu a dotyčného pochovajú do alebo vedľa hrobu rodičov. Počas uloženia urny je na cintoríne prítomná užšia rodina, ale stal sa aj prípad, že urny zomrelého manželského páru privezené z Maďarska, boli uložené do hrobu za prítomnosti evanjelického farára, ktorý predniesol v kruhu užšej rodiny aj smútočnú reč. 334
