L. Juhász Ilona: Rudna. I. Temetkezési szokások és a temetőkultúra változásai a 20. században - Lokális és regionális monográfiák 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
10. Függelék
denciu. Vzhľadom k tomu, že už takmer dve desaťročia nebol v obci rómsky pohreb, nevieme, v akej miere by sa tieto odlišnosti prejavili v súčasnosti. Pohrebné obyčaje ovplyvnila a zmenila aj oficiálna štátna politická ideológia. Po prevzatí moci komunistami v roku 1948 sa presadzovali občianske pohreby namiesto cirkevných. Napriek tomu prvý občiansky pohreb sa v obci konal až v roku 1966. Ich počet postupne narastal a v posledných desaťročiach 20. storočia už dominovali. Organizáciou občianskych pohrebov bola poverená predovšetkým miestna organizácia zboru pre občianske záležitosti, ktorá vznikla v roku 1975. Jej vznikom postupne narastal počet občianskych pohrebov. Je zaujímavé, že po zmene režimu v roku 1989 ich počet takmer vôbec neklesol a spomínanej organizácii sa naďalej pripisuje dôležitá úloha. Táto organizácia teda prežila tú oficiálnu ideológiu, ktorá kedysi podnietila jej vznik. Vrámci jej činnosti zohrával dôležitú úlohu ženský spevácky zbor Fecskemadár (čo v preklade znamená “Lastovička“), ktorý vznikol v roku 1972. Venuje sa mu samostatná kapitola, ktorá predstaví aj repertoár zboru. Predstavujú ho spevy, piesne, dokonca prebásnené varianty pohrebných spevov, ktoré mali nahradiť cirkevné spevy. Publikácia sa zaoberá aj smrťou a pohrebom takých verejných osôb, politikov, ktorí nejakým spôsobom zohrávali dôležitú úlohu v živote obyvateľov obce. Takými boli pohreby osobností, ako napríklad kráľovná Alžbeta, Andrássy Franciska, Stalin, Klement Gottwald, Antonín Zápotocký a Leonid lljič Brežnev. Okrem Brežneva v prípade všetkých troch politikov (Stalin, Gottwald a Zápotocký) sa na oficiálne nariadenie v niekoľkých obciach Československa usporiadali fiktívne pohreby, kde bol vystavený zarámovaný smútočný obraz zosnulého politika, pod ktorý obyvatelia písali krátke texty, ktoré potom posielali do príslušného strediska Komunistickej strany. V prípade smrti Brežneva v roku 1982 prejavili obyvatelia sústrasť len na pracovisku, prípadne na inom určenom mieste. V obciach už nebolo povinné ani zriaďovanie tzv. pamätných "kútov“. Pred pohrebom niekoľkých politikov bol nariadený štátny smútok a zakázané boli akékolVek stretnutia spojené s hudbou vrátane svadieb. Môžeme povedať, že aj politicko-ideologické zmeny po druhej svetovej vojne sa dotkli pohrebných obyčají, hoci poverové predstavy prekvapivým spôsobom výrazne pretrvávajú do dnešných čias. Publikácia sa zaoberá aj poverovými predstavami súvisiacimi so smrťou so zvláštnym zreteľom na ich význam u predstaviteľov rôznych vekových skupín. Je pozoruhodné, že napriek tomu, že sa obec veľmi skoro pomešťovala, niektoré poverové predstavy výrazne pretrvávajú. Jeden respondent sa napríklad zmienil o udalosti, ktorá sa stala v roku 1998, kedy zdravotné sestry dali starej žene umierajúcej v rožňavskej nemocnici do ruky metlu, mysliac si, že žena ťažko umiera preto, lebo nevie, komu má odovzdať svoje bosorácke vedomosti. Jednotlivé obyčaje prežívajú aj napriek tomu, že ľuďom už nie je jasná ich funkcia. Obyčaj vystrihnutia úmrtnej plachty napríklad dodnes funguje, hoci nie vo všetkých prípadoch, ale pomerne často ju praktizujú aj v dome smútku. Truhlu tiež dvíhajú vo dverách domu smútku pri vynášaní mŕtveho. Vykonávajú to napriek tomu, že väčšinou už nepoznajú zmysel obyčaje a jej vykonávanie zdôvodňujú iba slovami, že “takýto bol zvyk“. Nezanedbateľná skutočnosť je, že najmladšia veková vrstva získala vedomosti o jednotlivých obyčajách na základe čítania alebo televízie. Ako príklad slúži obyčaj Halloween, ktorá sa objavila v posledných rokoch. Realizuje ju niekoľko detí 31. októbra a prispôsobujú ju miestnym podmienkam. Pôvod obyčaje nepoznajú, zoznámili sa sňou prostredníctvom televízie. Zapáčila sa im, a tak sa raz do roka oblečú do masiek a pobiehajúc s lampášmi z tekvice strašia ľudí po ulici. Bude zaujímavé sledovať, či sa postupom rokov táto obyčaj rozšíri aj medzi ostatnými deťmi v dedine, alebo či obyčaj zanikne, keď tieto štyri deti odrastú. 332
