Viga Gyula (szerk.): Kisgéres. Hagyomány és változás egy bodrogközi falu népi kultúrájában - Lokális és regionális monográfiák 1. (Somorja-Komárom, 2014)
Viga Gyula: Kisgéres. Hagyomány és változás egy bodrogközi falu népi kultúrájában (Összegzés helyett)
materiálu a technika ľudového staviteľstva: domy v obci sa pred druhou svetovou vojnou stavali z kameňa takmer na 100 %. Popri svojráznom Malohorešskom pivničnom rade charakteristickú tvár udávali obci obytné domy a hospodárske budovy postavené z kamenných stien a tiež kamenné ploty, ktoré slúžili na ich pospájanie, resp. na vyznačenie hranice jednotlivých usadlostí. Pomaly strácali svoju funkciu a zmizli aj staré stodoly, ktoré boli markantnými budovami v rámci gazdovstva. Svojráznosť obce určovali v skoršom období aj dlhé spoločné dvory, pozemky, ktoré taktiež neboli neznáme v iných obciach Medzibodrožia. Homogénnu povahu duchovnej kultúry vysvetľuje spoločný vplyv viacerých činiteľov. Jedným z týchto bolo, že počas predchádzajúceho poldruha storočia vzrast počtu obyvateľstva sa udržiaval prirodzenou formou, počet priženených bol veľmi nízky. Obyvateľstvo je takmer bez výnimky maďarskej národnosti, uchovalo si materinskú reč a svoju identitu a prevažne je kalvínskeho vierovyznania. Toto posledné je dominantné vo zvykosloví významných dní roka taktiež, ako počas všedných dní náboženského života, resp. vo folklórnej tradícii viažucej sa k významným udalostiam ľudského života. Malý Horeš je jednou z charakteristických obcí severovýchodného kalvínskeho bloku a z hľadiska tejto tradície nemožno opomenúť vplyv mesta Sárospatak na celé územie Medzibodrožia. Uzavretosť spoločnosti silne konzervovala aj duchovnú kultúru, pri čom kalvínska škola významne vplývala aj na tradíciu ústnej ľudovej slovesnosti. Malý Horeš zaraďuje medzi charakteristické obce Medzibodrožia nielen jej tradícia duchovnej kultúry, ale aj jej jazyk: táto reč je jednou z najmuzikálnejších hovorových prejavov Medzibodrožia, patriaceho k severovýchodnej nárečovej oblasti. Naše výskumy a jednotlivé štúdie nášho zväzku sú nútené postrádať ešte výsledky pravidelného národopisného bádania Medzibodrožia a tak vo viacerých súvzťažnostiach hľadajú odpovede predovšetkým na dobre známe otázky jednotlivých výskumných tém etnografie a folkloristiky. Domnievam sa, že naša publikácia prispieva úspešne aj v takejto forme k príprave monografického výskumu historického regiónu tak ako aj k poznávaniu tradičných črt jednotnej maďarskej kultúry. Naša práca prostredníctvom svojich prostriedkov potvrdzuje aj to, že Medzibodrožie v rámci maďarskej ľudovej kultúry nemožno považovať za relikt minulosti a - napriek pomalému tempu a rozporom - výskum zmien a procesu modernizácie má i v tejto oblasti poučné výsledky. Vzťah medzi tradíciou a modernizáciou v tejto oblasti je základným problémom vývoja hospodárstva, spoločnosti a zároveň kultúry aj na konci 20. storočia. Rozriešenie týchto problémov samozrejme vyžaduje ďalšie výskumy, naša kniha je iba jedným z prvých skromných výsledkov týchto prác. 314
