Horony Ákos - Orosz Örs - Szalay Zoltán: A hely nevei, a nyelv helyei. A kisebbségi nyelvi jogok története Szlovákiában 1918-2012 - Jelek a térben 4. (Somorja, 2012)
Az új államban
24 Az új államban 1921. augusztus 26-án Jozef Bellái, Trencsén megyei zsupán 23 244/1921. sz. rendeletével betiltja vármegyéje területén „nyilvánosfórumokon”a magyar nyelvhasználatot. A rendelet kötelességévé teszi a vármegye valamenynyi járásfőnökének, polgármesterének, rendőrkapitányának, csendőr- és pénzügyőrállomásának, hogy a lehető legerélyesebben járjanak el a nyilvános helyeken magyarul beszélőkkel szemben, és ezáltal „államunkpresztízsét az illető egyének kihívó szemérmetlenségével szemben megvédjék". Bellái indoklása: „Végülis Szlovákiában élünk, és nyelvében él a nemzet”. %vs°ós ÖDÖN y i Nádo,. urea 33 Tele'"’71' rtta fipoiitai s:"i' Komárom/Komárno, Losonc/Lučenec, cca 1925 Kétnyelvű gyógyszeres üvegek és háromnyelvű cukorka doboz. Érdekessége, hogy míg Komárom esetében a helységnév eló'ször magyarul van feltüntetve, Losoncon teljesen hiányzik 14. apríla 1920 Pražské „Revolučné” Národné zhromaždenie prijíma zákony č. 325/1920 a 326/1920 o rokovacom poriadku poslaneckej snemovne a senátu. Tieto zákony okrem iného nariadujú, aby poslanci a senátori predniesli svoje prejavy v jazyku „československom", ale zároveň zanechá možnosť pre nemeckých, rusínskych, madarských a poľských poslancov a senátorov, aby „predniesli svoje prejavy v jazyku národnostných menšín.” 2. júna 1920 Na Národnom zhromaždení odznie prvé vystúpenie v madarskom jazyku. Poslanec za kresťansko-socialistickú stranu Lajos Körmendy-Ékes prednesie spoločnú deklaráciu madarských opozičných strán o situácii hornouhorských Madarov, ktorí sa dostali do menšinového postavenia. „Úspech” politiky budovania národnostného štátu sa prejavil aj v tom, že kým v roku 1921 patrilo k madarskej menšine 651 000 obyvateľov, teda 22% z celkového počtu obyvateľstva na slovenskom území, o 10 rokov neskôr bol tento pomer už len 17,8%. 3. októbra 1920 vo Zvolene militantná, nacionalistická slovenská organizácia s názvom „Národná ochrana” a protimadarská organizácia „Československá obec sokolská ” provokujú pouličné nepokoje. Madarských obyvateľov mesta sa snažia zastrašiť nasledovným provokujúcim vyhlásením: .,Dnešným dňom nám došla trpezlivosť a ústupčivosť. Verejne prehlasujeme, že maďarský jazyk, nebudeme trpieť na uliciach, v obchodoch, na verejných priestranstvách a hlavne na mestských a štátnych úradoch. Právo nášho jazyka a existenciu nášho štátu budeme neúprosne bránil. Vyzývame všetkých, či už štátnych alebo súkromných úradníkov, obzvlášť úradníkov radnice, primátorov a obchodníkov, aby do dvoch dní odstránili akékoľvek nápisy v maďarčine zo svojich domov, a aby tieto nahradili slovenskými nápismi. Kto našej výzve nevyhovie, musí počítať s dôsledkami!” 26. augusta 1921 trenčiansky župan Jozef Bellái vo svojom nariadení č. 23 244/1921 zakazuje vo svojej župe používanie madarského jazyka „na verejných priestranstvách". Nariadenie prikazuje všetkým okresným prednostom, primátorom, policajným riaditeľom, policajným a colným staniciam, aby čo najráznejšie vystupovali proti osobám, ktorí používajú madarčinu na verejných priestranstvách „aby aj týmto chránili prestíž nášho štátu voči nehoráznej arogancii týchto osôb. ” Odôvodnenie Bellaiho: ,.Koniec koncov, žijeme na Slovensku a jazyk je srdcom národa. ” Dvojjazyčné farmaceutické fľaše a trojjazyčná krabička na cukríky. Zaujímavosťou je, že kým v Komárne je geografický názov najprv uvedený v madarčine, v Lučenci úplne chýba Bilingual medication bottles and trilingual boxes of candy. Interestingly, while in Komárno (Komárno) the place name is shown first in Hungarian, it is completely missing in Lučenec (Losonc) Des flacons de médicaments bilingues et une boîte à bonbons trilingue. Il est intéressant que dans le cas de Komárno (Komárom), le nom de la ville soit indiqué d’abord en hongrois, mais le nom hongrois de la ville de Lučenec (Losonc) manque complètement Spoločnosť národov a zmluva o ochrane práv menšín Pre víťazné mocnosti bolo zrejmé, že sa trvalý mier nemôže nastoliť bez vyriešenia postavenia národnostných menšín, preto „nové, resp. územne rozrastajúce sa štáty” zaviazali na ochranu práv menšín medzinárodnou