L. Juhász Ilona: "Fába róva, földbe ütve…"A kopjafák/emlékoszlopok mint a szimbolikus térfoglalás eszközei a szlovákiai magyaroknál - Interethnica 8. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
18. Magyar-szlovák helynévjegyzék és mutató
za „staromaďarské", ako napr. zázračný jeleň. Vrchol týchto stĺpov je ukončený často kopijou, tulipánom, guľou atď. ale vyskytuje sa na vrchole aj havran, maďarský bájny vták turul, vojenská čiapka, otvorená kniha alebo kríz. Už viac pamätných stĺpov je ukončených vyrezanou uhorskou svätou korunou (ich počet sa postupne zvyšuje). V jednej obci blízko Komárna (Svätý Peter) na vrchole stĺpu, postaveného na pamiatku komunizmu, chceli mať pôvodne objednávatelia zlomenú päťcľpu hviezdu, ale pretože rezbár, ktorý stĺp vyhotovil, túto požiadavku nebol ochotný splniť, nakoniec sa vzdali svojho podivného želania. Čo sa týka nápisov, aj tu sa stretávame s rôznymi obmenami. Niekedy je spomenutá len príležitosť, pri ktorej bol stĺp postavený, alebo názov obce a rok, niekedy aj citát z básne, ale stáva sa, že na stĺp vyryjú významnú udalosť miestnych alebo všeobecných maďarských dejín spolu s príslušným datovaním. Aj tu však možno pozorovať dvojznačnosť, ktorú som spomenula v súvislosti s príležitosťami, pri ktorých sa stavali pamätné stĺpy. Pri všeobecných maďarských symboloch a historických dátumoch sa dostávajú do popredia aj miestne udalosti. Rezbár z Dolného Štálu na Žitnom ostrove na jednom stĺpe aj pomocou obrazov znázornil významné udalosti obce. Popri historických udalostiach, dôležitých z hľadiska maďarských dejín zvečnil napríklad aj rok zavedenia elektrickej energie v obci, výstavby obecného mlyna, školy a iných dôležitých objektov. V dejinách stavania vyrezávaných pamätných stĺpov je dôležitým momentom objavenie sa slovenského nápisu. Takýto stĺp s výlučne slovenským nápisom odhalili prvýkrát v obci Janik (obývanej prevažne Maďarmi) v blízkosti Košíc začiatkom novembra 1989, teda tesne pred nežnou revolúciou. V tomto prípade ide o pamätný vyrezávaný stĺp, zhotovený k výročiu založenia Jednotného roľníckeho družstva. Po zmene režimu sa s pamätným stĺpom, obsahujúcim aj slovenský text stretneme len v roku 2000 v cintoríne žitnoostrovskej obce Dolný Štál. Tento stĺp vyhotovil rezbár na pamiatku všetkých zosnulých a spĺňa zároveň aj úlohu cintorínskeho kríža: popri rôznych symboloch rezbár na vrchole stĺpu vyrezal aj kríž. Pamätný vyrezávaný stĺp. stojaci pri kostole v gemerskej obci Gemerská Panica bol vyhotovený z príležitosti troch významných výročí (200.výročie postavenia evanjelického kostola, 300. výročie Rákócziho protihabsburgského povstania a výročie prvej písomnej zmienky o obci). Popri maďarskom jazyku spomenuli aj v slovenčine len poslednú udalosť. Odhalenie nového pamätného stĺpu sa uskutočňuje vždy v rámci nejakých osláv alebo kultúrneho podujatia. Často sa stáva, že významnú úlohu pri tom zohrávajú aj predstavitelia cirkvi (často v rámci ekumenických bohoslužieb), pretože po odhalení oni požehnajú pamätný stĺp. Na ceremónii stavania vyrezávaných pamätných stĺpov sa vždy zúčastní aj nejaký politik, sotva nájdeme príklad na to, že by pri takejto príležitosti nepredniesol slávnosnú reč niektorý parlamentný poslanec za Stranu maďarskej koalície. Rečník často poukazuje na samotný odhalený objekt, na vyrezávaný pamätný stĺp, a to ako na pradávny maďarský jav, ktorý sa zachoval od doby príchodu Madärov do Karpatskej kotliny. Iní rečníci tiež hovoria o ňom v tomto duchu a stáva sa i to, že samotný rezbár ako samostatné číslo programu vysvetľuje aj systém symbolov vyrezávaného pamätného stĺpu. Rituál sa často končí zaspievaním maďarskej hymny alebo dokonca niekoľkokrát odznela aj sedmohradská hymna, ale slovenská štátna hymna - podľa mojich vedomostí - nikdy. V obciach na Maďarmi obývaných územiach Slovenska prebiehajú rituály stavania pamätných stĺpov približne podľa rovnakého scenára. Vykazujú mnoho podobností so slávnostnými odhaleniami pamätníkov z obdobia pred zmenou politického systému v roku 1989. Ich prezentácia a rozbor však teraz nebola predmetom tejto práce. Zvyk stavania vyrezávaných pamätných stĺpov na rôznych podujatiach, ich rozširovanie v priestore ako symbolu príslušnosti k madärskému etniku spätne vplývalo aj na sta-281