Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

Na to, aby sme výsledky maďarského národopisného bádania na Slovensku mohli vnímať v rámci autonómneho vedeckého života, pôsobiaceho vo viac-menej samostatných organizačných podmienkach, som presvedčený, že sú nevyhnutné predovšetkým výsledky maďarských bádateľov na Slovensku, ako i zhrnutie týchto výsledkov. Z aspektu národopisného poznania maďarských jazykových oblastí na Slovensku však treba brať do úvahy aj výsledky, získané pri výskumoch týchto regiónov odborníkmi z Maďarska, resp. slovenských odborníkov.

4.4. Výskumné cesty bádateľov z Maďarska v maďarskej jazykovej oblasti na Slovensku

Po druhej svetovej vojne najskôr len ojedinele, od šesťdesiatych rokov čoraz častejšie sa začali objavovať v maďarských jazykových oblastiach na Slovensku odborníci z Maďarska, aby zbierali údaje k určitej téme (obvykle na monografické spracovanie vlastnej témy). Úplný prehľad týchto oficiálnych, polooficiálnych, súkromných výskumných ciest je v podstate nemožný. Aj teraz viem vyberať len spomedzi bádateľov a výskumných ciest, o ktorých mám informácie, veriac, že sa mi aj takto podarí naznačiť určitú tendenciu. Podľa mojich vedomostí medzi prvými, v roku 1953, bol na národopisnej výskumnej ceste vo vtedajšom Československu Béla Gunda, ktorý mal vtedy možnosť robiť výskum aj v Podzoborí (viď: Gunda 1958a, 151). V roku 1956 uskutočňoval výskum folklóru medzi Maďarmi na Slovensku Gyula Ortutay, hoci jeho vtedy zozbieraný materiálsa dodnes skrýva (?) na neznámom mieste.

„A potom je tu československý výskum z roku 1956, jeho materiál: cenné údaje zo Žitného ostrova, z nitrianskej oblasti, z okolia Zobora, bol som na ne hrdý - a vtedy som bol prvýkrát na výskume s magnetofónom, presnejšie s ,minifónom‘. Magnetofónové kotúče boli v Rádiu, chcel som ich prehrať, ale zničili sa pri útoku na Rádio. Pravda, môj priateľ Ferenc Sima, jazykovedec, na moju prosbu znovu zaznamenal údaje na základe mojich záznamov, poznámok, aj on na magnetofón a knihovníčka katedry, Zsuzsa Winkler ich prepísala na stroji, takmer pripravené na vydanie - tak ma bolela strata pôvodného materiálu výskumu, že som ich dodnes nevzal do ruky, čakajú v skrini na zadanie do tlače. Veľmi som mal rád tento výskum - bohatý materiál, s takými detailami, keď mi jedna dobre spievajúca a rozprávajúca žena porozprávala, ako sa zoznámila so Zoltánom Kodályom, ako robil medzi nimi výskum s ťažkým fonografom, ako spieval a ako vláčili jeho veci. Bola vtedy dievčatkom, s veľkou láskou spomínala na Kodálya. Ani to som si nepozrel, či toto moje spovedanie a jej slová o Kodályovi sú v znovu zaznamenanom materiáli. Aj toto by som mal vydat...’’

(Ortutay 1981,130)

V tej istej dobe bol na jednomesačnom výskume predovšetkým medzi Maďarmi v Podzoborí (v menšej miere v slovenských obciach horného Pohronia) aj László Vikár. Počas svojej výskumnej cesty zaznamenal 419 maďarských a 21 slovenských nápevov (Vikár 1958). V 50. rokoch pracovali v rámci slovensko-maďarského výskumného programu aj maďarskí bádatelia v gemerských obciach

97