Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku
Hoci štruktúra maďarskej tlače na Slovensku bola počas štyroch desaťročí', nasledujúcich po druhej svetovej vojne, oveľa chudobnejšia ako v medzivojnovom období, analýza národopisného písomníctva môže priniesť oveľa pozitívnejšie výsledky ako v spomenutej predchádzajúcej dobe. Pravdou však je i to, že je ťažké robiť konkrétne porovnávania, veď noviny a časopisy vychádzajúce v obidvoch obdobiach boli obvykle rozdielne z hľadiska štruktúry, edičnej politiky i životnosti. Podobnou metódou, akú som aplikoval pri analýze tlačových orgánov obdobia medzi dvomi vojnami, sa pokúsim zhodnotiť situáciu, zamerajúc sa na niekoľko charakteristických časopisov. Z hľadiska svojich cieľov bol Irodalmi Szemle literárnokritickým časopisom a z určitého hľadiska ho možno dať do súvislosti s časopisom Magyar írás. Začal vychádzať v roku 1959 ako časopis Zväzu slovenských spisovateľov, spočiatku štvrťročne, od roku 1962 dvojmesačne a od roku 1964 (okrem júla a augusta) v podstate ako mesačník, teda vyšlo ročne desať čísiel až do konca sledovaného obdobia (viď: Lacza 1988, 409-411). Hoci sa tento časopis sám vždy považoval za literárny (rozumej krásnu literatúru), od svojho vzniku, s občasnými prestávkami poskytoval priestor aj článkom národopisno-vlastivedného charakteru. Tieto články sa už sem-tam objavovali aj v šesťdesiatych rokoch (viď napr. Kosa 1968), ale hromadne sa objavujú zároveň s módou ľudovej kultúry v druhej polovici sedemdesiatych rokov a s nástupom mladej generácie etnografov. Významné sú tzv. regionálne čísla, v ktorých sa v rozsiahlejšej rubrike (pod názvom Hazai tükör) pokúsili podať viac-menej komplexný vlastivedný obraz. V ich rámci nachádzame články lokálnohistorického, národopisného, literárnohistorického charakteru, články o dejinách robotníckeho hnutia atď. Prvým vybraným regiónom bola Matúšova zem (1975/1), potom nasledovalo Pohronie (1975/3), Komárno a okolie (1975/4), Žitný ostrov (1975/8), Nitra a okolie (1976/2), Poiplie (1976/8) a nakoniec Gemer (1976/4). Nevedno, prečo bol tento seriál vtedy zrušený. Jeho miesto zaujala rubrika Élő múlt, v ktorej bola popri tradíciách literárnych, dejín kultúry a robotníckeho hnutia v 10. čísle ročníka 1977 v duchu redakčných princípov rubriky Hazai tükör, akoby jej dozvukom, publikovaná zostava o Medzibodroží. V skúmaných štyroch desaťročiach, najmä však v ich druhej polovici sa na stránkach tohto časopisu prezentoval takmer každý bádateľ, ktorý vo vtedajšom maďarskom národopisnom výskume dosiahol nejaké výsledky. Počnúc Tiborom Ágom, cez Aranku Kocsisovú a Bélu Marczella až po Máriu Szanyiovú sa objavila v tomto časopise každá vtedajšia generácia etnografov. Väčšina publikovaných článkov bola založená na domácich maďarských výskumných výsledkoch populárnovedecko-informačného charakteru, a väčšinou slúžia ako spoľahlivý prameň pre záujemcov o ľudovú kultúru maďarských regiónov na Slovensku. Občas nachádzame na stránkach časopisu Irodalmi Szemle aj recenzie kníh a kritiky. V podstate za pokračovateľa predovšetkým literárne zameraného časopisu Fáklya možno považovať činnosť populárnejšieho a širšie vrstvy oslovujúceho časopisu Hét, založeného v decembri 1956 a vychádzajúceho do roku 1995 4.3. Národopisný výskum v zrkadle dobovej tlače 94
