Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku
nahrávky ľudovej hudby na magnetofónových kazetách, ale je tu aj prozaická ľudová slovesnosť a popisy ľudových zvykov. Na takmer stopäťdesiatich kotúčoch, viac ako pätnásťtisľc melódii' zaznamenal predovšetkým Tibor Ág a len v menšej miere účastníci letných seminárov. Druhou dôležitou jednotkou archívu boli filmy, resp. videokazety, nakrútené pri výskumoch ľudových tancov. Tretiu časť tejto zbierky tvoril Iľstkový materiál, najmä z výskumov odborných referentov, pracujúcich v Csemadoku (predovšetkým Margit Méryová), resp. zbierka detských hier a riekaniek, zaslaných sem v rámci súťaže, vypísanej časopisom Tábortűz. Pravdepodobne len malá časť lístkov zaznamenávala údaje z výskumov dobrovoľných výskumníkov. Tento folklórny archív sa síce dostal aj do hesla Lexikónu svetovej literatúry (Világirodalmi lexikon), napísaného Vilmosom Voigtom, vymenúvajúceho folklórne archívy (9. zväzok, 236), dnes však - prekročím tu chronologický rámec - sa tento archív prakticky stratil bez stopy. Lístkový materiál (alebo len jeho časť?) som ešte videl na začiatku deväťdesiatych rokov v bratislavskom sídle Csemadoku, ale kde sa nachádza dnes, nevedno. Magnetofónové pásky sa v tej istej dobe dostali do Oddelenia pre výskum a dokumentáciu maďarskej národnostnej menšiny pri Podunajskom múzeu v Komárne a odtiaľ na jeseň 1995 do Dunajskej Stredy, kde - vďaka aktivite László Huszára - pod záštitou Oblastného výboru Csemadoku založili folklórny archív. Tieto magnetofónové pásky okrem niekolkých výnimiek aj dnes existujú a zdá sa, že je zabezpečené ich odborné skladovanie a spracovanie. Podľa mojich vedomostí väčšina záberov ľudových tancov je uložená v archíve, založenom Maďarským folklórnym zväzom na Slovensku, pričom jedna kópia sa nachádza aj v archíve ľudových tancov Maďarskej akadémie vied (Méryné 1984b, 178). Sumarizujúc úlohu Csemadoku v národopisnom výskume môžeme konštatovať, že táto úloha bola dosť ambivalentná. Pritom tu pracujúci odborníci (Tibor Ág, Margita Méryová, András Takács a ini') sa takmer denne museli boriť s nepochopením, (v lepšom prípade!), s byrokratizmom nadriadených úradníkov. Treba uznať, že táto organizácia (jediná, ktorá - hoci občas so zviazanými rukami, ale predsa - sa mohla legálne zaoberať koordinovaním národopisných výskumov) mala nezastupiteľnú úlohu pri založení základov maďarskej národopisnej vedeckej práce na Slovensku. Čiastočne nezávisle od aktivít Csemadoku pracovalo (a pracuje) niekoľko dobrovoľných bádateľov a na výsledky ich práce treba aj tu poukázať. Okrem už spomenutých ide predovšetkým o Károlya Csákyho a Józsefa Gágyora, ktorých publikácie patria medzi trvalé hodnoty maďarskej vedeckosti na Slovensku.' V prvej polovici osemdesiatych rokov sa za organizovania Gyulu Hodossyho rozvinulo hnutie mladých literátov, nazvané Iródia. Táto iniciatíva sa vzťahovala pre- * * Treba poznamenať, že v maďarských súvislostiach na Slovensku kategórie „dobrovoľný národopisný výskumník’’ a „odborne školený etnograf" nie sú bezproblémové. Jednak preto, lebo niektorí „dobrovoľní výskumníci’’ položili na stôl dokonalejšiu prácu, ako mnohí „odborne školení etnografi”. Na druhej strane viacerí odborne školení etnografi mohli po desaťročia vykonávať národopisnú výskumnú činnosť len po 92
