Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku
O Maďarskej národopisnej spoločnosti v Československu (ktorej predsedom bol Béla Marczell, tajomníkom Tibor Ág), založenej v Bratislave 29. novembra 1969 (Görcsös 1992, 18) správy z osemdesiatych rokov nehovoria (napr. Méry 1984b). Súvisí to zrejme s tým, že vedenie Csemadoku v polovici sedemdesiatych rokov jej činnosť skrátka zrušilo (Ág 1991, 13-14). Stalo sa to presne v roku 1974, veď v tomto roku správa publikovaná Tiborom Ágom hovorí ešte o Spoločnosti ako o jestvujúcej organizácii. Na základe plánu práce, ktorý Spoločnosť vypracovala na jar roku 1970, sústredila okruh svojej činnosti na tri oblasti: 1. na organizačnú, metodickú usmerňujúcu a osvetovú činnosť; 2. výskumnú a zberateľskú činnosť; 3. spracovateľskú a systematizujúcu činnosť. Vypracovali dotazníky výskumov, spolupracovali s jednotlivými okresnými múzeami, zorganizovali sieť dobrovoľných výskumníkov. Letné národopisné semináre, uskutočňované od roku 1968, v období svojej existencie (teda v rokoch 1970- 1974) organizovala Maďarská národopisná spoločnosť v Československu (Ág 1974, 259-261). V roku 1968 Národopisné oddelenie Ústredného výboru Csemadoku spoločne s detským časopisom Tábortűz vypísalo súťaž na zbieranie detských riekaniek a vyčľtaniek. „Milí priatelia, národopisné oddelenie Ústredného výboru Csemadoku a redakcia Tábortűz vypísali súťaž. Cieľom tejto súťaže je zhromaždiť kultúrne hodnoty, ktoré žijú na perách nášho ľudu a umožniť našim čitateľom, aby ukázali svoje schopnosti. Ľudová kultúra je aj zo žánrového hľadiska veľmi bohatá. Niektoré jej druhy žijú predovšetkým v detskom prostredí. Také sú riekanky a vyčítanky. Tieto sa šíria ústnym tradovaním, počujú ich od rodičov, starých rodičov, naučia sa ich, a keď vyrastú, odovzdajú ich ďalej svojim deťom. Zbieranie riekaniek a vyčítaniek je takmer nemysliteľné bez pomoci školskej mládeže. Boli by sme preto radi, keby sa čo najviac žiakov zapojilo do našej súťaže. Naši čitatelia isto vedia, čo je to vyčľtanka a riekanka. Predsa však uvedieme niekoľko príkladov: Enden do, szalad a csikó Akire jut tizenhárom, az lesz a fogó. V nasledujúcej riekanke je napríklad zaujímavé, že každé slovo v nej začína písmenom m: Mikor mentem Mácsédra, misére, Mészáros Mihály marhái mentek a mezőre. Tým priateľom, ktorí sa zúčastnia našej súťaže, aj v neskorších číslach nášho časopisu poskytneme informácie a rady. Z hľadiska vierohodnosti výskumu je dôležité, aby ste zaznamenali, odkiaľ pochádza daná vyčítanka alebo riekanka. Napríklad takto: Počul som od môjho otca, volá sa József Méry, má 53 rokov. Alebo: predniesla Ilona Zsoldos, rodená Nagy, 68-ročná. Je len samozrejmé, že uvediete aj svoje vlastné meno a adresu. Zozbieraný materiál, opatrený týmito nevyhnutnými údajmi, pošlite na adresu redakcie Tábortűz. Vaša námaha bude obeťou v záujme ušľachtilého cieľa. Národopisný výskum totiž prispeje k hlbšiemu poznaniu duše nášho ľudu, k zveľaďovaniu našej kultúry a vedy. Organizátori súťaže najusilovnejších zberateľov odmenia. Medzi darmi budú hodnotné knihy, albumy a umelecké gramoplatne." (Tábortűz 18.roč./27.11.1968/, 13.č.,5) Výzvu doplnenú menoslovom tých, ktorí už poslali materiál do súťaže, redakcia v tom istom roku ešte raz zopakovala (Tábortűz 1969, 19. roč., 23.č.,5). Ako vyplýva z neskoršej správy Margity Méryovej, „do súťaže sa zapojilo takmer 140 88
