Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

litickú funkciu, ktorý sa zo šablónovitého mládežníckeho časopisu povzniesol na pútavé fórum hnutia. V kapitole rozoberajúcej vzťah hnutia Sarló a národopisného skúmania som obsiahlejšie citoval národopisné články, ktoré tu boli uverejnené. Teraz spomeniem len „ návod na výskum” od riaditeľa budapeštianskeho národopisného múzea Zsigmonda Bátkyho (Bátky 1930), ako aj článok Kálmána Tichyho, v ktorom stručne oboznamuje s úsilím - prevažne vlastným - vynaloženým v záujme povznesenia ľudovoumeleckej výskumnej činnosti Maďarov na Slovensku. Vrúcnymi slovami sa zmieňuje o „vzájomnom stretnutí" putujúcich študentov Krúžku svätého Juraja a ľudovej kultúry (Tichy 1930). Treba spomenúť ešte výzvu Árpáda Csongrádyho, učiteľa-kantora v Dubníku, ktorou v roku 1927 nabáda na zbieranie „spevných detských hier”. Konkrétne výsledky výskumu nie sú známe.

V súvislosti s hnutím Sarló bola reč aj o štyroch vydaných číslach časopisu Vetés, ktorého články, súvisiace s národopisným výskumom, som už citoval na príslušnom mieste.

Sándor Szepessy redigoval v rokoch 1936-1938 v Bratislave Szülőföldünk, ktorý bol vyslovene mládežníckym vlastivedným časopisom, takže niet divu, keď v ňom nájdeme pomerne veľa národopisných článkov, väčšinou z pera Tibora Féja a jeho manželky. Na stálej titulnej strane časopisu, ktorú zhotovil kresliar niekdajšieho Sarló Jenő Nemesszeghy, bol zobrazený národopisný motív, skupina pekne vyrezávaných drevených náhrobníkov z kalvínskeho cintorína vo Farnej.

Ako zaujímavosť (ktorá sa pravdepodobne vôbec nemôže považovať za ojedinelýjav!) môžem na záver spomenúť študentský časopis novozámockého gymnázia, ktorý vychádzal v rozmnoženej podobe, v malom náklade. Redaktorom tohto časopisu s názvom Jópajtás bol István Szőke. Vyšlo dohromady sedem čísiel a v poslednom, z marca 1938, bol uverejnený článok Andrása Simonicsa o svadbe v Nesvadoch, ktorý je prakticky zbierkou družbovských veršov zaznamenaných v Nesvadoch. Bolo by dobré venovať pozornosť aj takýmto časopisom, s malým nákladom a krátkou životnosťou, v ktorých by sme mohli objaviť mnoho skrytých národopisných údajov!

3. Maďarské národopisné výskumy v rokoch 1938-1945

V zmysle prvej viedenskej arbitráže (2. novembra 1938) južné územia Slovenska a Podkarpatskej Rusi, celkove o rozlohe 12 400 km2, s takmer 1.100 000 obyvateľmi prevažne maďarskej národnosti, boli znovu pripojené k Maďarsku (Ránki 1978, 964). Týmto rozhodnutím sa prevažná väčšina etnografov, pracujúcich predtým na Slovensku, ocitla spolu so znovu pripojenými územiami v Maďarsku a vo svojej práci mohla takmer neprerušene pokračovať. Ďalej bude účelné sledovať výskumy v tomto priestore v dvoch častiach: najprv budem sumarizovať výsledky výskumov tých niekoľkých etnografov, ktorí zostali na území samostatného Slovenska, potom národopisné aktivity na územiach pripojených k Maďarsku.

75