Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

ných miestach úplne zanedbávanou vedou, ale chýbajú im aj najzákladnejšie poznatky o maďarskej histórii. Príčinou toho je, že na Univerzite Komenského sa o maďarské dejiny nestarajú a študijné cesty do Maďarska sa pred úplným vybudovaním maďarskej katedry môžu sotva presadiť" (Vetés 1929, 3. číslo, 12). Semináre rozdelené do šiestich väčších tematických celkov si vytýčili za cieľ spoznanie historických období maďarskej ľudovej kultúry. Program sa pomocou využitia najnovších výsledkov maďarskej odbornej literatúry snažil o čo najväčšiu úplnosť. Mimochodom bola to zásluha erudovanosti Edgára Balogha, jeho rozľadenosti v aktuálnom národopisnom dianí, s ktorou pre výskum Žitného ostrova vypracoval takmer historicko-antropologický plán, opierajúc sa o najnovšie výsledky maďarskej, slovenskej (resp. českej) historickej, národopisnej, jazykovednej a sľdelno-geografickej literatúry (Balogh 1928).

Národopisná odborná skupina si na druhý semester vytýčila za cieľ prediskutovanie dvoch prác zaslaných na súťaž v roku 1926 (Národopis Čečejoviec a Tvrdošoviec). Do programu bola zaradená aj študijná cesta do týchto lokalít. Čo sa z týchto plánov potom aj naozaj uskutočnilo, o tom nemáme údaje.

Sarló plánoval na rok 1932 založenie jedného „sociografického ústavu”, ktorému malo predchádzať dvojročné prípravné obdobie: „Pútnici roku 1930 vykonajú prípravnú činnosť pre sarlóske hnutie [rozumej: sociografické putovanie, pozn. J. L], ktoré má byť usporiadané na jar roku 1931, a ktoré by ako druhý pedagogický stupeň zreformovaného skautského hnutia bolo postavené na základoch praktického skúmania ľudu a putovania. Putovania v roku 1930 majú získať skúsenosti pre jeno neskoršie pravidelné hnutie a musia pripraviť na vidieku pôdu pre členov hnuťia Sarló” - môžeme čítať v dobových dokumentoch. Konkrétne úlohy pútnikov zhrnul do siedmich bodov, v ktorých určil predovšetkým pozorovanie a zaznamenanie spoločensko-sociálnych otázok (triednych, národnostných vzťahov atď.). Medzi siedmimi dobrými radami pre „osobný styk s ľudom” potom už nájdeme aj národopisné aspekty: „5. Je veľmi žiadúce, aby bola v popredí práca kresliča, fotografa, ako aj národopisný výskum (piesne, zvyky, miestne povesti ľud veľmi rád podáva).” Nakoniec uvádza aj úlohy rozdelené na jednotlivé „profesie”. Úlohy národopisného charakteru dostali inžinieri (dedinské staviteľstvo, pôdorys obce, poľnohospodárske a remeselné techniky atď.). „Učitelia dostali do rúk etnografické otázky ,Sedmohradskej mládeže' a národopisné dotazníky, ktoré boli rozdelené vedúcim.” Úlohou umelcov bolo „zvečniť prejavy ľudovej kultúry, najmä ľudového umenia. Nech zvečnia sociálnu biedu a zaostalosť, ale aj javy zdravej, pokrokovej roľníckej kultúry”. O tom, aké konkrétne práce, výsledky prinieslo takéto určenie úloh, nemáme veľa údajov. Referáty publikované v časopise A Mi Lapunk hovoria skôr o všeobecnostiach, podľa čoho výskumy „nepriniesli konkrétny, údajmi podložený obraz situácie o jednotlivých obciach, poskytovali skôr len prenikavé dojmy, chvíľkové, akoby filmové zachytenie spoločenského života" (/A Mi Lapunk 1930, 165). Svedčia o tom aj denníky o sociografických putovaniach po podobných trasách v nasledujúcich rokoch, ktoré sa nachádzajú v zbierke hnutia Sarló, uloženej v Dériho

66