Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

VIII. Lexikon významnejšich madarských etnológov a etnografikých zberatelov na Slovensku

Sándor Eleonóra (Zlaté Moravce, 4. 10. 1959)

Maturovala na maďarskom gymnáziu v Bratislave (1978), na Univerzite Komenského získala diplom v odbore etnológia (1983). Pracovala ako etnologická a muzeologická v Žitnoostrovskom múzeu v Dunajskej Strede (1985-1986), neskôr v Okresnom múzeu v Galante (1987-1990). Následne zastávala politické funkcie, resp. pôsobila ako publicistka. Momentálne je pracovníčkou Úradu pre ľudské práva a práva národnostných menšín Parlamentu Slovenskej republiky. Ako etnologická sa venovala najmä spoločenskému národopisu. Bola vedeckou redaktorkou druhého vydania monografie Évy Putzovej s názvom Svadba v Kolíňanoch a napísala k nej doslov. Jej články sa objavujú v múzejných ročenkách.

Sándor János (Kolíňany, 25. 10. 1929)

V štyridsiatych rokoch navštevoval maďarské gymnázium v Bratislave, jeho štúdium predčasne ukončili vojnové udalosti. Pracoval potom ako robotník, neskôr ako pomocný účtovník v Jednotnom roľníckom družstve v Kolíňanoch (1945-1960). V rokoch 1960 až 1977 pracoval ako skladník, potom ako tajomník Okresného výboru Csemadoku v Nitre (1977-1990). Venoval sa aj zhromažďovaniu poznatkov o ľudových tradíciách svojej rodnej dediny.

Szombathy Viktor; Volkó (Rimavská Sobota, 8. 4. 1902 - Budapešť, 12. 8. 1987)

Zmaturoval na protestantskom gymnáziu v Rimavskej Sobote (1920), potom bol poslucháčom medicíny a filozofie na budapeštianskej univerzite. Študoval aj muzeológiu a národopis (1920-1928). Pôsobil ako dopisovateľ denníka Prágai Magyar Hírlap, potom v Komárne ako okresný tajomník Kultúrneho spolku Maďarov na Slovensku (1930-1938). V rokoch 1936 až 1943 bol riaditeľom komárňanského múzea. Následne bol vedúcim oddelenia pre kultúru Maďarskej národnej banky (1943-1948). Až do odchodu do dôchodku sa venoval knihovníckej práci v niekoľkých budapeštianskych inštitúciách. Pre nás je významné obdobie medzi dvoma svetovými vojnami, ktoré strávil na Slovensku, keď pôsobil aj ako organizátor muzeálnej činnosti a národopisného výskumu. Po odchode do dôchodku zostavil zbierku povestí, viažúcich sa k jednotlivých hradom a zámkom Slovenska, a toto dielo sa dočkalo niekoľkých vydaní.

Takács András (Tiba, časť Bohúňova, 1. 8. 1931)

Maturitu zložil na maďarskom pedagogickom gymnáziu v Bratislave (1952). Neskôr diaľkovo ukončil štúdium odboru madärčina-dejepis na Pedagogickej fakulte v Nitre (1966), tam obhájil aj doktorát (1986). Bol tanečníkom Slovenského ľudového umeleckého kolektívu - SĽUK (1950-1951). Pracoval ako odborný referent Ústredného výboru Csemadoku (1952-1955), pod záštitou Csemadoku bol aj jedným zo zakladateľov Ľudovoumeleckého súboru slovenských Maďarov {Népes) a umeleckým vedúcim a choreografom jeho tanečného súboru. Pôsobil ako odborný poradca pre maďarský ľudový tanec v Centre

421